tag:blogger.com,1999:blog-74911079347652525602024-02-19T07:00:56.667-08:00Fanfic Story: Doolé, dcéra ApačovFanfiction dobrodružstvo sa odohráva počas prvého pobytu Old Shatterhanda v apačskom pueble na Rio Pecos.Andylandhttp://www.blogger.com/profile/05899190946865520549noreply@blogger.comBlogger20125tag:blogger.com,1999:blog-7491107934765252560.post-54254613701524291382017-07-30T10:00:00.001-07:002017-07-30T10:08:34.661-07:00<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgWZ4YiU9RYtcNgsNGdueKzDCA7l8MHRBsHgSOPrezs4YRCkm0D7c2FgrbzuWoOOmM9RrXKso30st20j_RqJWoviys-fAQuow14qQOMrtD3xf3aA7yrwgguAQU8jdJoCoZTUqndudM7A7U/s1600/dooleminisepia.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="500" data-original-width="343" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgWZ4YiU9RYtcNgsNGdueKzDCA7l8MHRBsHgSOPrezs4YRCkm0D7c2FgrbzuWoOOmM9RrXKso30st20j_RqJWoviys-fAQuow14qQOMrtD3xf3aA7yrwgguAQU8jdJoCoZTUqndudM7A7U/s200/dooleminisepia.jpg" width="136" /></a></div>
<h2>
<span style="color: white;">HOWGH NA ZÁVER </span></h2>
<h3>
<span style="color: #f1c232;"> Príbeh na stiahnutie</span></h3>
<br />
Moja fanfic story zdarne dospela až k záveru.<br />
Ďakujem všetkým návštevníkom a čitateľom, ktorý jej venovali svoj čas.<br />
Celý príbeh sa dá stiahnuť a prečítať aj na webe<br />
<a href="http://karel-may.majerco.net/e-book/detail/31" target="_blank">Mayovky na internetu</a><br />
<br />
A týmto chcem zároveň zo srdca poďakovať jeho adminovi Belenorovi za zalomenie a grafickú úpravu textu!<br />
<br />
<br />
Nech Vás Veľký a Dobrý Manitou sprevádza na Vašich cestách.<br />
HOWGH!<br />
<br />
<i>Apanači de Rio Grande</i>Andylandhttp://www.blogger.com/profile/05899190946865520549noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7491107934765252560.post-23606348007457913472017-07-30T09:49:00.004-07:002017-07-30T09:51:27.153-07:00<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiFKCScRJI_38n4pii_Mu1pq00Dr5Pfv1MHqvt3Lf5H7t2h6EguVcdMHrjodrqJ_hemKHydrf_Q2WaHfNuaerYFdfwgcnuBVmHzxiUd36Mp_9ZquJq871QwsEPloL5TCaj-mltNM9SoxyQ/s1600/peroOS.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1018" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiFKCScRJI_38n4pii_Mu1pq00Dr5Pfv1MHqvt3Lf5H7t2h6EguVcdMHrjodrqJ_hemKHydrf_Q2WaHfNuaerYFdfwgcnuBVmHzxiUd36Mp_9ZquJq871QwsEPloL5TCaj-mltNM9SoxyQ/s200/peroOS.jpg" width="125" /></a></div>
<h2 align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm; page-break-before: always;">
<span style="color: white;"><span style="font-size: medium;"><b>OLD SHATTERHAND: Epilóg</b></span></span></h2>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Po tom, čo sme dorazili do
puebla, museli sme rýchlo aspoň v hlavných rysoch popísať
naše dobrodružstvo. Celý tábor sa zbehol, aby privítal dvojicu,
ktorá priklusala krátko po nás. Dočkali sa mnohých výkrikov
radosti a objatí od rodiny.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Keď som po všetkom večer sedel
osamote s Winnetuom a pokojne sme pofajčievali, ozval sa nečakane
tichým hlasom:</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Winnetou má jednu prosbu pre
Old Shatterhanda. Sľúbi mu, že kým bude Winnetou žiť, nebude už
nikomu rozprávať o tomto zážitku?“</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Nevedel som, prečo to odo mňa
žiadal. Hádam mal obavy, že utrpí jeho autorita, keď by vyšlo
najavo, že má v srdci nežné miesta, a aká je veľká láska k
jeho ľudu – či sú to muži, ženy alebo deti. Nepýtal som sa ho
na to, ale svoje slovo som mu dal a čestne som ho aj dodržal.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Teraz sa už všetci môžu
dozvedieť, ako sa môj priateľ stal červeným gentlemanom.</div>
<div class="body-text-indent-western">
Mužom, ktorý bol veľkým
náčelníkom a neohrozeným bojovníkom, a zároveň mal odvždy
veľké srdce, a naučil sa prejaviť dobrotu a láskavosť tak,
ako mu to diktovalo.</div>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
Andylandhttp://www.blogger.com/profile/05899190946865520549noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7491107934765252560.post-65999035363175495292017-07-23T03:03:00.001-07:002017-07-23T05:19:51.554-07:00<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhX62iD5awE5AgoK-SFmEA2FKCnWgUkl2yHqjkcIG2yFcuz3cCod3V5W-SdwW7p5q23uo7sFTaI-G0SJxR8eqRzk6d1ypRuiEgT6ryLo4AAciWuoettQxJrO7pB9oYxi68a-T-jGksWfR0/s1600/indiancrossSEPIA.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="970" data-original-width="670" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhX62iD5awE5AgoK-SFmEA2FKCnWgUkl2yHqjkcIG2yFcuz3cCod3V5W-SdwW7p5q23uo7sFTaI-G0SJxR8eqRzk6d1ypRuiEgT6ryLo4AAciWuoettQxJrO7pB9oYxi68a-T-jGksWfR0/s200/indiancrossSEPIA.jpg" width="138" /></a></div>
<h2 class="body-text-indent-western" style="page-break-before: always;">
<span style="color: white;">4. DOOLÉ: Rozhodnutie</span></h2>
<div class="body-text-indent-western" style="page-break-before: always;">
<br /></div>
<h3 class="body-text-indent-western" style="page-break-before: always;">
<span style="color: #f1c232;">II. diel - finále príbehu</span> </h3>
<div class="body-text-indent-western" style="page-break-before: always;">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western" style="page-break-before: always;">
Netrvalo dlho a Winnetou s Old Shatterhandom sa vrátili. Žiarili
spokojnosťou, niesli orlie perá a otáčali hlavy smerom k ohňu, z
ktorého sa šírila vôňa mäsa a meskalu.</div>
<div class="body-text-indent-western">
Jedli sme mlčky.</div>
<div class="body-text-indent-western">
Až v jednom momente Winnetou
pozrel na belocha a hlasno povedal:</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Slnko ešte nie je vysoko,
nemusíme sa ponáhľať do puebla.“</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Rovnako hlasno začal Shatterhand
odpovedať:</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Môj brat nechce jazdiť za
poludňajšej horúčavy, počkáme na...“</div>
<div class="body-text-indent-western">
Nedohovoril, lebo počas jeho
slov Winnetou vyskočil ako panter a vrhol sa štyrmi rýchlymi
skokmi medzi kríky. O chvíľu odtiaľ vychádzal s priduseným
Indiánom pod krkom.</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Uff! To je Yudhisthir –
najlepší stopár z našej osady! Winnetou nech ušetrí jeho
život.“ vzrušeným hlasom sa ozval Čierny Vlk.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
„Musí byť naozaj dobrý
stopár, keď nás tu našiel,“ ocenil ho Old Shatterhand, ktorý
už bol pri Winnetouovi a pomáhal mu dovliecť Jicarilla k ohňu.
Dali mu napiť sa trochu vody. Rýchlo sa spamätával.</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Môj brat nech si prisadne a
povie nám, čo ho k nám privádza,“ pokojne ho vyzval Winnetou,
akoby sme sedeli v jeho príbytku v pueble.</div>
<div class="body-text-indent-western">
„V tábore zmizli stráže. Kôň
Čierneho Vlka nebol pred stanom ani medzi ostatnými mustangami. V
stane sme našli stráže,“ vecne zhrnul udalosti Yudhisthir.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
„Dážď zotrel všetky stopy.
Preto sme hľadali vnútorným zrakom. Vedeli sme, že dievča je z
meskalerského puebla, tak som sa vybral tým smerom. Poznám tento
úkryt, ktorý Meskalerovia volajú Deravá skala. Pred chvíľou som
zazrel čerstvé stopy lovcov a tak som sa priplížil sem. Winnetou
má orlie oko, ktoré ma videlo za krovím. Čo spraví teraz
s dievčaťom a s Čiernym Vlkom?“</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
„S mojím bratom Čiernym Vlkom
som vyfajčil kalumet priateľstva a pozval som ho nášho
tábora. Yudhisthir odovzdá vo svojej osade pozdrav a odkaz
Winnetoua, jeho bieleho pokrvného brata Old Shatterhanda a Čierneho
Vlka. Howgh!“</div>
<div class="body-text-indent-western">
Dohodnuté, viac sa nemali o čom
baviť. Jicarill sa svižným krokom vzdialil.</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Ušetril nám cestu a
vysvetľovanie. To bola milá návšteva od našich bratov
Jicarillov,“ usmieval sa Old Shatterhand.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Keď sme balili tábor a
nakladali veci na kone, pristúpil ku mne Winnetou.</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Moja sestra Doolé môže
venovať svojmu bratovi na chvíľu svoj pohľad a svoje uši?“</div>
<div class="body-text-indent-western">
Čo mi asi môže chcieť
povedať? A asi si nestihol všimnúť, že po obrade Premeny už nie
som dayden Doolé!</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
„Winnetou nepozná moje nové
meno, inak by ma nenazval Doolé. Šaman ma na záver slávnosti
pomenoval Pierko Rannej Hviezdy.“</div>
<div class="body-text-indent-western">
Prehltol na prádzno. Ale hneď
pokračoval:</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Moja sestra Pierko Rannej
Hviezdy urobila dobré rozhodnutie. Pre seba aj pre náš kmeň.
Winnetou sa jej chce poďakovať. Ashoge! Ďakujem ti!“</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
</div>
<div class="body-text-indent-western">
Kým som sa stihla spamätať,
uchopil moju ruku a zodvihol ju k svojim perám.</div>
<div class="body-text-indent-western">
Presne ako vtedy Old Shatterhand.
Neviem, čo sa s nimi porobilo... Pripomínalo mi to moju kobylu
Kusumu, keď jej prinesiem kukuricu. Vždy mi takto pritláčala
svoje mäsité pery na ruku – ale na dlaň, nie takto ako oni.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Vnútri som sa zase smiala, ako pred pár dňami na slávnosti. Moja
tvár však zostala nepohnutá ako skala. Zato Old Shatterhand sa
otočil k svojmu mustangovi a začal kašľať s rukou na ústach.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Vydali sme sa na cestu. Po
niekoľkých hodinách jazdy som začala rozpoznávať krajinu
ležiacu v blízkosti nášho puebla. Vpredu cválali Winnetou a Old
Shatterhand, my dvaja za nimi. Keď sme sa priblížili k našim
poliam, Winnetou sa otočil a zakýval na nás rukou. Spolu so jeho
bielym bratom popchli kone a vyrazili tryskom smerom k pueblu.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Môj spolujazdec sa obrátil ku
mne s vystretou rukou. Pochopila som.
</div>
<div class="body-text-indent-western">
Chcel by do tábora prísť tak,
aby bolo každému jasné, že sa vracia ako víťaz. </div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Nechala som svojho mustanga
priblížiť sa k nemu a hop – Vlk ma uchopil a pritiahol na svojho
koňa. Sedela som pred ním a opierala sa o jeho rozložitú
hruď. Cítila som v sebe pokojné vlny Rio Pecos, ako plynú stále
ďalej a ďalej, až sa niekde za horským masívom spoja s Rio
Grande.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Pomalým tempom sme sa blížili.
Už som začala rozoznávať jednotlivé stupne puebla. Na piatom
vyšlo na plošinu zopár ľudí.
</div>
<div class="body-text-indent-western">
Zamávala som im na pozdrav.</div>
<div align="justify" class="western" style="font-style: normal; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
Andylandhttp://www.blogger.com/profile/05899190946865520549noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-7491107934765252560.post-84667998670561027252017-05-08T05:57:00.006-07:002017-07-10T00:49:05.606-07:00<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjFnyOFYcnV4shYeQLpRDoP5p1GMdebWPUZDpiYRJuxgcI_C9JHer6CqSbP0ZXBwxXVSmeaYAzqR3iCvN0rDk8B8gYiM3guqBiq4gSqQBKa4CazHwMy4Z2x7sXIncNZ88emWhRf2931lgE/s1600/lastmidi.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjFnyOFYcnV4shYeQLpRDoP5p1GMdebWPUZDpiYRJuxgcI_C9JHer6CqSbP0ZXBwxXVSmeaYAzqR3iCvN0rDk8B8gYiM3guqBiq4gSqQBKa4CazHwMy4Z2x7sXIncNZ88emWhRf2931lgE/s400/lastmidi.jpg" width="282" /></a></div>
<h2 class="body-text-indent-western" style="page-break-before: always;">
<span style="color: white;">4. DOOLÉ: Rozhodnutie</span></h2>
<div class="body-text-indent-western" style="page-break-before: always;">
<br /></div>
<h3 class="body-text-indent-western" style="page-break-before: always;">
<span style="color: #f1c232;">I. diel </span></h3>
<div class="body-text-indent-western" style="page-break-before: always;">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western" style="page-break-before: always;">
Zase tá tvár!</div>
<div class="body-text-indent-western">
Zjazvená tvár nado mnou!</div>
<div class="body-text-indent-western">
Začala som precitať. Najprv som
nechcela otvoriť oči. Chcela som ešte chvíľu zostať v tom sne.
Ešte chvíľu podržať v dlani trepotajúceho sa motýľa. Bola to
naozaj pravda, že Winnetou prišiel pre mňa? </div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Keď ma prekvapil v
jicarillskom stane, úplne som sa roztriasla. Vždy, keď ma potom
oslovil, som sa chvela. Skutočne tam prišiel kvôli mne? Malo to
znamenať, že... Nadýchla som sa. Na dokončenie tej myšlienky som
potrebovala odvahu orlice.
</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Mám si to vysvetliť tak, že ma
chce odviesť domov a do svojho príbytku? Blažene som sa natiahla
na lôžku a pomaly otvorila oči.
</div>
<div class="body-text-indent-western">
A vtedy som znova zbadala tú
tvár.</div>
<div class="body-text-indent-western">
Čo to má znamenať! Môj únosca
je tu zase so mnou? Tak blízko mňa?</div>
<div class="body-text-indent-western">
A pozerá sa tak previnilo a
láskavo. Ako to robí, že aj keď jeho líce aj oko sú znetvorené,
jeho pohľad mi pripomína priateľské oči našich mustangov?</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
V mojom vnútri akoby všetko
vykopalo vojnovú sekeru. Vlčica, laň, sova aj orlica tancovali
divoký bojový tanec. V zmätku som sa otočila tvárou k skalnej
stene. Čo to má všetko znamenať?</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Moja sestra je ešte unavená?
Chce odpočívať?“ pýtal sa ma starostlivo.</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Kde je Winnetou a Old
Shatterhand?“ spýtala som sa cez zuby.</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Moji bratia skoro ráno
zbadali na oblohe krúžiť orla. Niekde tu nablízku musí mať
hniezdo. Išli ho vypátrať, lebo Old Shatterhand potrebuje pierka
na svoju novú fajku.“</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
To som vedela, tú fajku mu
spravila Nšo-či. Pierka na nej ešte neboli, to už si mal dokončiť
sám vlastník. Ale povedal „moji bratia"! Ako to „moji
bratia"? Vlčica vo mne zúrila.</div>
<div class="body-text-indent-western">
Zostali sme pár okamihov v
tichu.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
„Keď bude moja sestra chcieť,
nech za mnou príde von. Mám jej niečo povedať. Aj Winnetou sa
prihovára, aby ma vypočula.“ dodal tichším hlasom, postavil sa
a odišiel.</div>
<div class="body-text-indent-western">
Pretočila som sa na chrbát a
uprela oči do skalného stropu. Zmätok v mojej duši
pokračoval.
</div>
<div class="body-text-indent-western">
Chce mi niečo povedať, niečo,
čo neviem a mala by som sa dozvedieť. To by mohlo pomôcť utíšiť
vojnu v mojom vnútri.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Vyšla som z Deravej skaly. Tak
sme v našom pueble volali túto jaskyňu. Ležala na území našich
lovísk, blízko pri hraniciach s Jicarillmi a bola zariadená
tak, aby sa sem mohli lovci utiahnuť za zlého počasia. Na Čierneho
Vlka – svoje meno mi povedal ešte cestou do osady – som ani
nepozrela. Vybrala som sa do lesíka pri potôčku – prítoku Rio
Pecos, ktorý tiekol poniže jaskyne.
</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Trochu som sa o seba postarala,
zaplietla si vlasy a vybrala som sa k ohnisku, kde ma už čakal
Vlk. Na kameni vedľa neho ležali kukuričné placky. Ukázal na ne
rukou. Vzala som si – zdalo sa mi, akoby boli od mojej matky. Známa
príjemná chuť mi dodala pokoj. Sedela som, dívala sa do diaľky k
rieke a vnímala kúsok domova v mojich ústach. Pri ohni ležala
prérijná morka a zajac. Kým som spala, boli muži už na love.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
„Winnetou prosí svoju sestru,
aby ma vypočula,“ začal znova, akoby vedel, že to meno je
dverami do stanu môjho srdca.
</div>
<div class="body-text-indent-western">
Presunula som sa tak, aby som na
neho dobre videla a odvážne som sa mu pozrela do očí. Oprela som
sa o skalu. Bola som pripravená počúvať. Pochopil. Rozprával mi
príbeh svojho otca a matky, aj ako prišiel k svojej jazve. Hovoril
jednoducho, jicarillské nárečie bolo pre mňa dosť zrozumiteľné.
Potom prešiel k tomu, ako ma uniesol. Vlčica v mojom vnútri
zúrila. Vrčala. Opakovala som si slová našej šamanky: Tak je to
dobré! Vlčica chráni môj život, moju česť.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Laň chcela od neho utiecť preč.
Prečo by som mala byť s niekým, kto ma pridusí, odnesie od mojej
rodiny a zavrie do stanu. Jivin-Ela by bola rada, že chcem utiecť
od niekoho, kto mi ublížil. Utiecť, ale kam? Kde by ma zaviedla
múdra sova, ktorá vo mne prebýva? Tu nemám blízko nikoho.</div>
<div class="body-text-indent-western">
Tu nemám... Predsa som si na
niekoho spomenula! Hlas Ženy v bielom.
</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Zatvorila som oči a vstúpila do
svojej vnútornej jaskyne. Zrazu som sa cítila v bezpečí. Som len
tu a teraz. Ja a ona. Žiadny nátlak.</div>
<div class="body-text-indent-western">
Čo chce vlastne odo mňa tento
mladík? Teraz nerozpráva, je ticho. To je môj čas dozvedieť sa
to.</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Prečo mňa?“</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
„Videl som ťa na vašich
meskalových poliach. Videl som, ako sa staráš malého brata.
Pozoroval som ťa v tábore, aj pri tanci. Vstúpila si do stanu,
ktorý mám tu vnútri – pritom ukázal na svoju hruď – a
zostala tam bývať. Teraz chcem, aby si vstúpila so mnou aj do
môjho stanu z bizónej kože,“ ukázal rukou do povetria, aby
som pochopila, že teraz myslí stan skutočný.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
„Moja sestra si vytrpela
bolesť, ktorú som jej spôsobil. Moje vnútro tiež trpelo bolesťou
spolu s ňou. Už nikdy jej ju nespôsobím. Moja sestra sa môže
pre mňa rozhodnúť sama. Tak si to prial aj Winnetou.“</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Otriasla som sa. Znova to meno!
Teda praje si to. Neuniesol ma pre seba, to je číre ako voda v
studni nášho puebla. Motýlie krídla ovisli žiaľom. Schúlila
som sa do klbka a nechala ten smútok odletieť. Keď som zodvihla
oči, Čierny vlk ma napäto pozoroval. Postavil sa a pood-išiel
na druhú stranu ohniska. Môj motýľ mal teraz pri ňom dosť
miesta na lietanie. Vlčica ticho sedela. Unikajúca laň sa
zastavila. Sova zatvorila oči v zamyslení. A čo Žena v bielom?
</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Pýtala sa ma, ktorý bojovník
bol ku mne – okrem toho únosu – taký starostlivý, láskavý a
úctivý. V pueble som nepoznala nikoho, kto by mal taký priateľský
pohľad a také telo silného vytrvalého mustanga. Jeho príbeh bol
príbeh súcitu, bolesti a hľadania svojho wigwamu. V jeho
hlave sídli orol, ktorý veľa videl a zažil. Winnetou mu verí.
Vyfajčil s ním kalumet priateľstva a volá ho k sebe do
puebla.
</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Čierny Vlk prerušil moje ticho:</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Ak moja sestra pozná
odpustenie, bude to pre mňa veľký dar, ak mi ho dá.“</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Čo ty vieš o odpustení?“
mimovoľne som siahla na krížik, ktorý som nosila na krku od
svojej slávnosti.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
„Winnetou mi ráno rozprával o
meskalerskom Bielom Otcovi. Čierny Vlk chce začať znova. Znova si
získať svoju sestru – nie únosom, ale priateľstvom a pokojom.
Chcem začať nový život medzi meskalerskými bratmi, ak ho prijmú.
Winnetou mu dal svoje slovo. A ja som mu dal svoje tiež. Howgh!
Dohovoril som.“</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Ale potom predsa ešte niečo
dodal slabším hlasom:</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Shil nzhoo!“</div>
<div class="body-text-indent-western">
V mojom vnútri do tmavej noci
zasvietila ranná hviezda. Tma začala rednúť a pred mojimi
vnútornými očami vychádzalo slnko, rozprestieralo svoje pierka a
rozohrievalo moje vnútro svojím teplom.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Vstala som. Pozrela som sa na
neho. Opäť ku mne poslal ten pohľad mustanga.</div>
<div class="body-text-indent-western">
Vykročila som smerom ku koňom.
Uchopila som za uzdu toho jeho a vzala ho k potoku. Ako pil,
hladila som ho po hrive. Slnko v mojom vnútri sa rozžiarilo.
Svietilo, akoby už nikdy nemalo zhasnúť. Spomenula som si na moje
zážitky tajomného nebezpečenstva v kríkoch pri poli. Konečne
som pochopila, že tam vtedy nestriehol vyhladovaný dravec, ale
mladý Indián s veľkým snom o láske a domove.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br />
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Keď mal kôň dosť, priviedla
som ho späť. Čierny Vlk ešte stále stál akoby v kŕči, ale
zrazu sa otočil smerom k skalám a vyrazil zo seba mocným hlasom
škrek orla. Odpovedala mu ozvena. Dvojnásobná.
</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Takže to nebola ozvena, ale
dohodnuté znamenie. Winnetou s Old Shatterhandom už vedia, aké je
moje rozhodnutie.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Jeho tvár bola teraz slávnostná,
ale pohyby pokojné, plné sebaovládania. Rozdúchal oheň a začal
ošklbávať morku. Zajac už mal kožu stiahnutú, tak som sa
poobzerala po okolí, aby som pohľadala nejaké korienky a bylinky
na ochutenie jedla. My meskalerské ženy sme v tomto výnimočné.
Poznáme veľa druhov plodín, ktoré sa dajú jesť a ktoré
osviežia ústa, aj keď je málo vody. Našla som aj meskal. „Meskal
je život,“ učila ma moja matka. Bolo to pre mňa dobré znamenie,
že pri našom prvom spoločnom jedle budeme mať aj srdce tejto
plodiny, podľa ktorej má náš kmeň meno.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Keď som sa vrátila k ohňu,
bolo už všetko pripravené na pečenie. Čierny Vlk vyzeral, ako by
sa chystal odísť. Obrátil sa na mňa slovami:</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Dilhil Bacho bude teraz
strážiť tábor, kým sa nevrátia moji bratia.“</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Vyliezol na Deravú skalu, aby
mal dobrý výhľad. Neviem, pred kým vlastne strážil náš tábor,
lebo zakaždým, keď som na neho pozrela, upieral svoje oči na mňa.</div>
<div class="body-text-indent-western" style="font-style: normal;">
<br />
<br /></div>
Andylandhttp://www.blogger.com/profile/05899190946865520549noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-7491107934765252560.post-63845721701229259262017-04-28T10:59:00.001-07:002017-04-29T23:56:26.786-07:00<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi9AyXAfnzpU5FGV8xLltquNEEJUqrUEb1-1Yw2sEwiWr2SApNG9dJGg3_S-UuDYYa_P2tect57bc2jEyu4y9BAiZRqREIs6q16zNOnpX_X2qaJbHW2B6gLmyiy_0YtfXsxC7gud3JWWDk/s1600/vlkmini.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi9AyXAfnzpU5FGV8xLltquNEEJUqrUEb1-1Yw2sEwiWr2SApNG9dJGg3_S-UuDYYa_P2tect57bc2jEyu4y9BAiZRqREIs6q16zNOnpX_X2qaJbHW2B6gLmyiy_0YtfXsxC7gud3JWWDk/s320/vlkmini.jpg" width="259" /></a></div>
<h2 class="body-text-indent-western" style="page-break-before: always;">
<span style="color: white;">3. OLD SHATTERHAND: Stopa!</span></h2>
<div class="body-text-indent-western" style="page-break-before: always;">
<br /></div>
<h3 class="body-text-indent-western" style="page-break-before: always;">
<span style="color: #f1c232;">X.diel </span></h3>
<div class="body-text-indent-western" style="page-break-before: always;">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western" style="page-break-before: always;">
Čierny Vlk rozprával ďalej svoj príbeh:</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Pred tromi zimami sme sa
vracali s ostatnými bojovníkmi z lovu. Mňa a ešte zopár ďalších
mladších chlapcov poslal náčelník napred, aby sme oznámili
príchod lovcov. Vtedy som ešte nebol bojovníkom. Náš tábor sme
našli vypálený. Deti a mladé ženy zmizli, zem bola posiata
mŕtvolami. Tam som uvidel aj svoju nebohú matku. Oheň okolo ešte
tlel, útočníci nemohli byť ďaleko.
</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br />
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Plný hnevu som sa vybral po
stopách a podarilo sa mi dostihnúť ich zadný voj. Boli to lúpežní
trampi. Priblížil som sa krytý stromami a napadol jedného,
ktorý mal na koni prikrývku mojej matky. Chytil som ho pod krk, ale
niekto na mňa zaútočil tomahawkom. Počul som ho svišťať,
otočil som sa, aby som sa mu vyhol a dostal som ranu do tváre.
Zletel som z koňa. Mysleli si, že mi rozťali lebku a nechali ma
ležať na zemi. Tam som sa zmietal medzi životom a smrťou niekoľko
hodín.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br />
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Veľký Duch však chcel, aby môj
príbeh ešte pokračoval. V mrákotách som videl, že sa nado
mnou skláňa bledá tvár. Tá ale určite nepatrila k trampom.
Postarala sa o mňa, až kým som nebol schopný jazdy na koni.
Ukázalo sa, že rana nebola až taká hlboká, v dobrej
starostlivosti sa rýchlo hojila. Meno tej bledej tváre iste
poznáte, je to slávny lovec Sam Hawkens.“</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Sam Hawkens!?“ zvolal som
prekvapene.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br />
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
„Áno tomuto mužovi som
zaviazaný za svoj život a to dvojnásobne. Vrátiť do osady som sa
už nechcel, nikoho som tam nemal. Tak ma Sam odprevadil do
najbližšieho sídla Jicarillov, ktorý žili na južnej hranici
lovísk. Tam sa ma ujali, ale nikdy som medzi nich nezapadol. Cítil
som od nich podozrievanie, bol som pre nich iný. Žiadna squaw
nechcel prijať moju ponuku vziať si ju k sebe. Tak som sa vybral
hľadať inde.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br />
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Chcel som sa priblížiť k
pueblu Meskalerov, ktorých ženy sa preslávili svojou šikovnosťou
a starostlivosťou. Ešte som bol ďaleko od táboriska, keď som v
meskalovom poli spozoroval pekné dievča. Muselo byť silné a
statočné, keď sa odvážilo zbierať plodinu až v takej diaľke.
Sledoval som ju a páčila sa mi stále viac. Nevedel som, či nie je
primladá, či už sa môže sta ženou bojovníka. Potom sa ale
začala slávnosť Vychádzajúceho slnka a ja som vedel, že sa
určite chcem pokúsiť uniesť ju.“</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br />
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
„Natrafili sme na stopu môjho
brata a zosilnili sme stráže. Začínam však tušiť, ako sa mu
podarilo im uniknúť.“ prerušil jeho rozprávanie Winnetou.</div>
<div class="body-text-indent-western">
„V tábore som zazrel svojho
starého priateľa Sama. Potajomky som sa raz k nemu priplížil, keď
sa prechádzal pri rieke. Takmer som ho nespoznal. Nemal na sebe
starý lovecký kabát, s ktorým bol zrastený ako grizzly so svojou
kožušinou. Mal pekne vypracovaný indiánsky odev.“</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br />
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Ach, to práve náš milý Sam
prežíval svoju mesačnú romancu s Indiánkou Kliuna-ai.
Mesačnú – nie že by trvala presne mesiac, ona vlastne netrvala
ani celé dva týždne. Kliuna-ai totiž v reči Meskalerov znamená
Mesiac – zaspomínal som si popri mladíkovom rozprávaní na
udalosti počas môjho pobytu v pueble. Samozrejme vtedy bolo Samovo
srdce otvorené pre všetky pošetilosti lásky a naklonené pomôcť
akémukoľvek zaľúbencovi.
</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br />
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
„Keď ma Sam zbadal bol
prekvapený,“ pokračoval Jicarilla. „Vypočul ma a hovoril mi,
že srdce treba poslúchať, že aj starý Sam už to vie. Sľúbil,
že mi pomôže. Potom sme sa stretli ešte raz. Vyčítal mi, že
som bol nepozorný, a že ste našli moje stopy a že teraz budú
dvojnásobné hliadky. Chcel som sa teda stiahnuť, ale Sam už mal
plán. Povedal mi, že nasledujúcu noc má stráž on so svojimi
dvoma spoločníkmi Dickom a Willom. Boli ochotní ma nechať
potichu prejsť a pomôcť mi aj v pueble.
</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br />
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
To už som odmietol. To by som
stratil hrdosť v očiach mojej squaw! Tak som sa celú noc ukrýval
pri pueble a čakal som na vhodnú príležitosť. Nadišla na
svitaní. Videl som, že z piateho stupňa puebla niekto schádza a
na moju veľkú radosť som spoznal dievča, ktoré som hľadal.
Podarilo sa mi uchopiť ju odzadu za krk a v najväčšej tichosti
preniesť cez spriatelené stráže. Takto mi Sam zachránil život
druhýkrát.
</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br />
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Doniesol som svoje dievča do
jicarillského tábora a postavil pred stan svojho koňa. Ešte som
nemal čas rozpovedať jej toto všetko, keď som vošiel do stanu,
čiesi ruky ma uchopili a prebral som sa až priviazaný na chrbte
koňa.“</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br />
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Mladík zmĺkol a nastalo ticho.
Slova sa ujal Winnetou:</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Môj brat preukázal
statočnosť bizóna aj lstivosť hada. Je bojovným vlkom aj
priateľským mustangom. Winnetou ho pozýva do puebla Meskalerov.
Môže tam pár dní pobudnúť, a ak ho bude chcieť dcéra
Meskalerov, môže tam nájsť nový domov a mať svoju rodinu. Na
znak našej dohody teraz vyfajčíme kalumet priateľstva. Howgh!“</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br />
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Čo bude ďalej teda teraz ležalo
v malých rúčkach dievčiny, ktorá spokojne spala pri vchode do
jaskyne.</div>
<div align="justify" class="western" style="font-style: normal; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
Andylandhttp://www.blogger.com/profile/05899190946865520549noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-7491107934765252560.post-64402262208608395312017-04-25T09:58:00.002-07:002017-04-29T23:57:11.309-07:00<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEidMGGn-BG0vWhKQ0pXOAeivh61m1lWEnqkSoQeTOfOv4ycXg9AfNE-oGqKXh8pMMvs2QQjrUvuh_R67KONdmywJ9fbaoovtxDz6IC4Sk-0uMU2IFLgQ3bNKF78A6PgDxQv-ZmxUDklw3g/s1600/bowiesepia.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEidMGGn-BG0vWhKQ0pXOAeivh61m1lWEnqkSoQeTOfOv4ycXg9AfNE-oGqKXh8pMMvs2QQjrUvuh_R67KONdmywJ9fbaoovtxDz6IC4Sk-0uMU2IFLgQ3bNKF78A6PgDxQv-ZmxUDklw3g/s320/bowiesepia.jpg" width="177" /></a></div>
<h2 class="western" style="margin-bottom: 0cm; page-break-before: always;">
<span style="color: white;">3. OLD SHATTERHAND: Stopa!</span></h2>
<div class="western" style="margin-bottom: 0cm; page-break-before: always;">
<br /></div>
<h3 class="western" style="margin-bottom: 0cm; page-break-before: always;">
<span style="color: #f1c232;">IX.diel </span></h3>
<div class="western" style="margin-bottom: 0cm; page-break-before: always;">
<br /></div>
<div class="western" style="margin-bottom: 0cm; page-break-before: always;">
Miesto na výsluch už bolo pripravené. V závetrí na mieste krytom
skalami a kríkmi horel malý ohníček, o skalu sa opieral mladý
muž – bez pút. Prisadol som si k Winnetuovi. Obrátil sa na mňa
slovami:</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Old Shatterhand nech si spolu
so mnou vypočuje príbeh nášho brata. Na svoju česť mi sľúbil,
že neujde, a tak ho Winnetou zbavil pút.“</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br />
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Potom sa pozrel na bojovníka a
pokračoval:</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Môj brat nás asi už pozná
z puebla, vie, teda že moje meno je Winnetou a bledá tvár pri mne
je môj pokrvný brat Old Shatterhand. Alebo sa mýlim, a nie ty si
chodil niekoľko dní okolo nášho meskalerského tábora?“</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br />
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
„Áno, poznám vás. Winnetou
sa nemýli. A Dilhil-bacho nemá dôvod klamať!“</div>
<div class="body-text-indent-western">
Volal sa teda Dilhil-bacho –
Čierny vlk. Všimol som si, že okolo pása mal pod opaskom tmavú
kožu nezbavenú srsti. To vysvetľovalo stopy, ktoré po sebe
nechtiac zanechal na kríkoch pri pueble.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br />
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Plamene nízkeho ohníka občas
vyleteli vyššie a ožiarili Indiánovu tvár. Rozoznával som pekné
výrazné črty, ale cez tvár sa mu od koreňa nosa až k ľavému
uchu ťahala hrubá jazva, ktorá akoby sťahovala ľavé oko dole a
ľavý kútik úst ťahala hore. Napriek tomu nepôsobil na mňa
chlapec ošklivo. Išla z neho dôstojnosť a bojovnosť.
</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br />
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Hoci sedel, bolo vidieť, že je
vysoký a urastený. Viac, ako zvykli byť Apači, ktorých som
poznal. Cítil som, že sa v najbližších chvíľach dozvieme
zaujímavé veci. Nechal som Winnetoua nech vedie rozhovor.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br />
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
„Môj brat patrí ku kmeňu
Jicarillov?“ pýtal sa. Aj jemu tu niečo nehralo. „Má meno
Apača, ale jeho tvár nie je naša.“</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Winnetou má pravdu. Moje meno
znie aj Kaatiit-skiri...“</div>
<div class="body-text-indent-western">
Môj priateľ sa náhle vymrštil
a nasledujúce slová preniesol s dýkou na hrudi nášho zajatca:</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Teda si Pawnee? Čo si chcel s
dcérou môjho ľudu?“</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br />
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Winnetou rozpoznal pawneejské
nárečie, ktorým sa mladík predstavil. Asi aj jemu sa v hlave
rýchlo vynorili obrazy týraných dievčat. Moje svaly sa tiež
napli. Bol som pripravený zasiahnuť.</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Nerozumiem, čo sa stalo,
prečo môj brat na mňa útočí. Áno, v mojich žilách
koluje aj krv kmeňa Pawnee. Môj otec k nim patril. Narodil som sa
ale jicarillskej matke a celý život som prežil s Apačmi.“</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br />
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
„Pawnees zabíjajú mladé
squaws na obetu!“ vyštekol na neho Winnetou.</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Niektoré kmene asi áno, ale
nech môj brat vypočuje môj príbeh. Nechcel som nikoho zabiť.“</div>
<div class="body-text-indent-western">
Zostali sme v strehu, ale opäť
sme zaujali naše predošlé pozície.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br />
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
„Môj otec bol scout u bledých
tvárí. Postupoval s nimi z Veľkých plání stále viac na západ,
až prišiel k príbytkom Jicarillov. Tu sa napokon usadil, našiel
si mladú squaw a vzal si ju za ženu. Pár rokov po mojom narodení
však zomrel na kiahne. Matka sa o mňa starala a vychovala ma ako
Jicarilla. Viem niektoré slová v jazyku Pawnees a mám aj ich
podobu - vraj sa veľmi ponášam na otca.“</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br />
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Ako to hovoril, spomenul som si,
že obyvatelia Veľkých plání patria v našich časoch k najvyšším
ľuďom Spojených štátov. Preto teda tá postava, ktorá medzi
Apačmi dosť vyčnieva!</div>
<div class="body-text-indent-western" style="font-style: normal; font-weight: normal;">
<span style="font-size: small;">Mládenec rozprával ďalej
svoj príbeh...</span></div>
Andylandhttp://www.blogger.com/profile/05899190946865520549noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-7491107934765252560.post-6885129053393382062017-04-19T07:38:00.001-07:002017-04-19T07:38:21.823-07:00
<h2 class="body-text-indent-western" style="page-break-before: always;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiIjemTl6LcI-fsvlVYCMKGu3FbIeMg8O2V_DR09Rvefu9uB65kKc9C8b4U-ypVSan823r35RO6Ve0VvcXOfqlYLqkt5AI8kekFqx8j97NNWUAl_lWmlH_-4BDuxIE8MCIKgDbcpPRo3VE/s1600/mesiacsepia.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiIjemTl6LcI-fsvlVYCMKGu3FbIeMg8O2V_DR09Rvefu9uB65kKc9C8b4U-ypVSan823r35RO6Ve0VvcXOfqlYLqkt5AI8kekFqx8j97NNWUAl_lWmlH_-4BDuxIE8MCIKgDbcpPRo3VE/s200/mesiacsepia.jpg" width="174" /></a><span style="color: white;">3. OLD SHATTERHAND: Stopa</span></h2>
<div class="body-text-indent-western" style="page-break-before: always;">
<br /></div>
<h3 class="body-text-indent-western" style="page-break-before: always;">
<span style="color: #f1c232;">VIII.diel </span></h3>
<div class="body-text-indent-western" style="page-break-before: always;">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western" style="page-break-before: always;">
Na miesto, kde sme odstavili kone, som prišiel mokrý až na kosť.
Winnetou s Doolé pri mojom príchode hneď vyskočili do sediel.
Nepadla žiadna otázka, nezaznelo žiadne prekvapenie, keď som sa
objavil s ďalším koňom a navyše ešte aj naloženým.
Winnetou nás viedol smerom k rieke.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br />
<br />
</div>
<div class="body-text-indent-western">
Chvíľu sme cválali popri nej
po prúde a potom sme vošli do vody. Pravdepodobne tu bol brod, lebo
hladina siahala koňom len po bruchá. Že by Winnetou našiel toto
miesto počas obhliadky okolia, kým som spal? Nemal som čas riešiť
takéto otázky, lebo sme sa zase pustili do rýchleho poklusu.
Cválať sa v blate príliš nedalo, ale aj tak sme išli tak rýchlo,
ako to len bolo možné. Búrka sa vzďaľovala na východ a dážď
slabol.
</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br />
<br />
</div>
<div class="body-text-indent-western">
Nevidel som na krok pred sebou,
veril som len inštinktu môjho koňa, že nasleduje tých, čo idú
pred ním. Ako sa dokázal orientovať Winnetou, to zostalo pre mňa
záhadou. Raz mi to vysvetľoval slovami, že to pre neho znamená
ako keď my – bledé tváre chodíme po svojom dome po tme. Náš
príbytok poznáme tak dokonale, že nepotrebujeme svetlo, ideme
jednoducho spamäti. Pre neho – syna divočiny – je príroda jeho
domom, v ktorom nepotrebuje osvetlenie, aby našiel svoju cestu.
</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br />
<br />
</div>
<div class="body-text-indent-western">
Svoje vysvetlenie vtedy zakončil
slovami:</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Môj brat si tiež čoskoro
osvojí tento dar, ktorý dopraje dobrý Veľký Duch všetkým
svojim deťom!“ A povedal to veľmi presvedčivo.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br />
<br />
</div>
<div class="body-text-indent-western">
Mohol som len dúfať, že sa môj
neomylný učiteľ nemýli ani tento krát. Nateraz som mohol s
istotou povedať, že ešte som týmto darom neoplýval. Ale hoci som
sa nevedel orientovať, necítil som obavy a nepodliehal som zmätku.
Bol som plný dôvery v schopnosti môjho pokrvného brata. Snáď to
môžem považovať za sľubný začiatok mojej westmanskej kariéry.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br />
<br />
</div>
<div class="body-text-indent-western">
Po niekoľkých hodinách cesty
sa dážď utíšil. Pomedzi mraky presvital kúsok mesiaca, sem-tam
zažiarila nejaká hviezda. V ich slabučkom svite som viac vytušil
ako zbadal, že po pravici sa nám dvíhajú skalnaté vŕšky a
jednom momente som pocítil, že môj kôň stúpa do kopca.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br />
<br />
</div>
<div class="body-text-indent-western">
Zastavili sme, niečo zašuchotalo
a zrazu som nejasne uvidel Winnetua vo svetle sliepňajúcej
pochodne, ktorú napochytre zimprovizoval z akejsi vetvy. Stáli sme
pod skalným previsom, za ktorým sa černel vchod do veľkej skalnej
pukliny. Odtiaľ asi môj spoločník priniesol suchú haluz.
</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br />
<br />
</div>
<div class="body-text-indent-western">
Pristúpil ku mne a polohlasne mi
povedal:</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Nech sa môj brat postará o
dievča. Tu v jaskyni naľavo je príjemné miesto na nocovanie. Nech
jej Old Shatterhand povie slová gentlemana, ktoré potešia a
upokoja mladú squaw. Winnetou sa snažil byť k nej gentlemanom, ale
ona sa stále chvela, akoby sa ho bála. Keď bude môj brat hotový,
nech príde za mnou tamto pod skalu, vypočujeme spoločne nášho
zajatca.“ Podal mi do rúk fakľu a pobral sa odväzovať mladíka
z koňa.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br />
<br />
</div>
<div class="body-text-indent-western">
Prišiel som k Doolé a odviedol
ju dovnútra. Našli sme miesto bezpečné pred dažďom a vetrom,
ale aj blízko vchodu. Pomohol som jej pripraviť lôžko, prikrývky
sa použiť nedali, kvapkala z nich voda.
</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br />
<br />
</div>
<div class="body-text-indent-western">
Zato tu bolo dosť lístia a
konárov, akoby bola jaskyňa na takéto situácie vybavená. Dievča
sa správalo pokojne a samostatne, vôbec som z nej nemal dojem
ustráchanej slečny. Nechápal som, aký problém mohol mať s ňou
Winnetou.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br />
<br />
</div>
<div class="body-text-indent-western" style="font-style: normal; font-weight: normal;">
<span style="font-size: small;">Našiel som aj vyhasnuté
ohnisko aj drevo pripravené na zapálenie. Na skaly okolo ohňa sme
rozložili prikrývky a ostatné mokré veci, aby sa tu sušili.
Videl som, že tu už nie som potrebný, tak som sa vzdialil, celý
zvedavý, čo sa dozvieme od nášho indiánskeho Rómea.</span></div>
Andylandhttp://www.blogger.com/profile/05899190946865520549noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7491107934765252560.post-11356396626480807452017-04-14T22:01:00.001-07:002017-04-14T22:06:08.245-07:00<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh2scHEHyr5DwK0ZH49CHtSEm_1wPQ0onQVlrQ38hTRM93dU5UmZwkUqY0Sg37kFViPaC3q9FoyYnqQZvzIqlnuLe_LzVFr7P9iblKOUdOhpMllpkvKRcdSF-90ctPvL3wfw_o2fujoeqA/s1600/sekerasepia.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh2scHEHyr5DwK0ZH49CHtSEm_1wPQ0onQVlrQ38hTRM93dU5UmZwkUqY0Sg37kFViPaC3q9FoyYnqQZvzIqlnuLe_LzVFr7P9iblKOUdOhpMllpkvKRcdSF-90ctPvL3wfw_o2fujoeqA/s200/sekerasepia.jpg" width="146" /></a></div>
<h2 class="western" style="margin-bottom: 0cm; page-break-before: always;">
<span style="color: white;"> 3. OLD SHATTERHAND: Stopa</span></h2>
<div class="western" style="margin-bottom: 0cm; page-break-before: always;">
<br /></div>
<h3 class="western" style="margin-bottom: 0cm; page-break-before: always;">
<span style="color: #f1c232;">VII. diel</span></h3>
<div class="western" style="margin-bottom: 0cm; page-break-before: always;">
<br /></div>
<div class="western" style="margin-bottom: 0cm; page-break-before: always;">
Zablyslo sa – teraz už dosť blízko. V tábore už aj predtým
vládol čulý ruch v očakávaní dažďa, ale teraz akoby všetci
boli nabití elektrinou.
</div>
<div class="body-text-indent-western">
„O chvíľu priletí aj hromový
vták. To je náš čas!“ ticho mi oznámil Winnetou.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Teda za dunenia hromu sa
presunieme bližšie do tábora. Hrmenie na seba nedalo dlho čakať,
bol to pre mňa znak, že ohnisko búrky je už blízko. To sme však
už s mojím priateľom bežali – prikrčení a krytí bezpečnou
temnotou, ktorá nastala po blesku. Naše kroky zanikli v hromovom
burácaní, počas ktorého sa nám podarilo priblížiť k okrajovým
stanom. Tu sme sa zastavili a kontrolovali situáciu. Nakoľko sme to
mali vo výhľade, obyvatelia zaliezli dovnútra svojich típí. </div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
„Pobežíme k stanu dievčaťa
hneď za svetelným vtákom! K zadnej stene!“ pošepkal mi
Winnetou.</div>
<div class="body-text-indent-western">
Vyčkali sme teda na ďalší
blesk a keď obloha opäť potemnela, ticho sme sa šuchli až k
stanu. Winnetou mi pokynul rukou doprava. Mal som dávať pozor na
mladíka, ktorý zatiaľ nepohnute sedel pred stanom. Očividne
strážil svoju „kvetinu prérie“. Dalo sa čakať, že tam takto
zostane, kým sa nerozprší. Kôň sa s blížiacou sa búrkou
plašil a funel. Dúfal som, že moja blízkosť ho nerozruší viac,
ako hromy a blesky.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Zahrmelo. V tom hluku nebolo
počuť, ako môj spoločník tomahavkom a nožom vyrába otvor v
stanovej stene. Kým hrom ešte dunel, priskočil ku mne, jemne ma
chytil po krk a zašepkal mi do ucha svoje meno. Rozumel som tomu
tak, že teraz vstúpi do stanu a týmto spôsobom sa prihovorí
dievčaťu, s tým, že rukou na hrdle zabráni, aby v prekvapení
vydala nejaký zvuk. </div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Možno už spozorovala dieru v stane, ale možno
už odpočívala a teda nič nezbadala. Za ďalšieho dunenia hromu
sa Winnetou vplazil dovnútra a o pár sekúnd už vychádzal von aj
s dievčaťom. Ešte sa zastavil, aby mi povedal:
</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Môj brat sa postará o
stráže, aby príliš nepremokli. Aj o bojovníka pred stanom.
Stretneme sa pri koňoch. Nečakal na moje otázky a spolu s Doolé
zmizli v temnote.“</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Postarať sa o stráže? Aký
humánny bol môj indiánsky brat! V pľušti, čo príde, by som
nenechal vonku ani nepriateľovho psa. A Jicarillovia boli navyše naši
súkmeňovci – Apači! Nie sme tu predsa na vojnovej výprave, ale
na romantickej avantúre s mierne komickým podtónom typu: kto z
koho! Takže prinesiem milých strážnikov sem do stanu – asi tak
to myslel Winnetou.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Ale najprv – kým som to stihol
domyslieť, opäť sa zablyslo a zároveň zahrmelo a ako na
pokyn sa spustil mohutný lejak. Mladík sa začal súkať do stanu.
To bola pre mňa výzva, ísť mu naproti z druhej strany cez
dieru, ktorú spravil Winnetou. Práve som vošiel, keď polohlasne
vyslovil meno svojej vyvolenej. Pristúpil som k nemu a na uvítanie
som ho pohladil svojou päsťou. V „sladkom opojení lásky“
padol k mojim nohám. </div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Predtým ešte stihol vydať prekvapený výkrik
– v tme asi moja silueta nepripomínala útle obrysy jeho milej.
Nemusel som si však robiť obavy, že by ho niekto začul. Dážď
usilovne klopotal na kožu wigwamu a spôsoboval hluk, v ktorom sa
strácali ostatné hlasy ako kvapka v mori.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Kým sa mladík spamätá, mám
nejaký čas, ale treba konať rýchlo. Zviažem ho, až keď
prinesiem stráže. Tie by sa pod prúdmi vody mohli prebrať a
nejakým spôsobom predsa len vyvolať poplach. A to by sme si teraz
nepriali. Blesky a hromy mi opäť pomohli rýchlo sa dostať
k strážam. Jedného som si prehodil cez plece, druhého
zobral pod rameno a dotiahol oboch až k stanu. Pretlačil som
ich doň a tu mi v hlave skrsol nápad. </div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Čo s mladým zaľúbencom?
Winnetou predsa spomínal, že by s ním rád hovoril. A pred
típí stojí kôň! Viac mi nebolo treba – o chvíľu som už
chlácholil koňa tým, že som mu do uší šepkal apačské slová.
</div>
<div class="body-text-indent-western">
Uveril mi a nechal sa odviesť –
s Indiánom na chrbte. Visel tam bezmocne ako vrece šrotu. Ako som
ho nakladal, uvedomil som si, že je to pekne urastený muž, určite
o hlavu vyšší ako ja. </div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Ťahal som koňa za sebou cez miesta, kde
sme odstránili stráže a spoliehal som sa na to, že aj ostatní na
hliadke sa utiahli pod stany. Veď kto by len mohol ohroziť tábor
za takého psieho počasia! Až keď som bol v bezpečnej
vzdialenosti od tábora, začal som zvažovať následky môjho
husárskeho kúsku – únosu ženícha. Bol som v očakávaní, čo
na to povie môj brat a učiteľ.</div>
<div align="justify" class="western" style="font-style: normal; font-weight: normal; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
Andylandhttp://www.blogger.com/profile/05899190946865520549noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7491107934765252560.post-60792127025519680422017-04-10T00:56:00.001-07:002017-04-10T01:19:45.708-07:00<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<h2 class="separator" style="clear: both; text-align: left;">
<span style="color: white;">3. OLD SHATTERHAND: Stopa</span><span style="color: #e69138;"> </span></h2>
<h3 class="separator" style="clear: both; text-align: left;">
<span style="color: #e69138;"> </span></h3>
<h3 class="separator" style="clear: both; text-align: left;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg46gGlsE1SDQJhwd7Q6zQfysV22uXQIat_C89S79ssOSBZm5ZR_KHDRQj42Osz-W1EjS7V3ePl5YPnOwFsqwsyT2GPx43cie856pwXo6XKdnuJPJHjBBxpEzhyphenhyphenDSjjtmxTwXV7BA9L1bY/s1600/tipisepiamaly.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg46gGlsE1SDQJhwd7Q6zQfysV22uXQIat_C89S79ssOSBZm5ZR_KHDRQj42Osz-W1EjS7V3ePl5YPnOwFsqwsyT2GPx43cie856pwXo6XKdnuJPJHjBBxpEzhyphenhyphenDSjjtmxTwXV7BA9L1bY/s200/tipisepiamaly.jpg" width="155" /></a><span style="color: #e69138;">VI. diel</span><br />
</h3>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
</div>
<div class="body-text-indent-western">
Winnetou ma informoval, že v
okolí nenašiel žiadne stopy po prítomnosti človeka a požiadal
ma zobudiť ho, keď sa začne šeriť. To znamená o také dve
hodinky. Ubehli mi rýchlo. Počas mojej hliadky sa nič nestalo. V
hlave sa mi vynárali obrazy z môjho popoludňajšieho sna –
dievča vlečené na reťaziach za cválajúcim koňom. </div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Krvavé
brázdy, ktoré za sebou nechávalo, sa napĺňali zrnom, z ktorého
rástla gigantická pšenica. Hrozné predstavy, až ma striaslo.
Robil som si o Doolé starosti. Nevedel som si predstaviť, ako ju za
tmy nájdeme v tábore, či tam vôbec zostane, či ju únosca nebude
ťahať ďalej do veľkého sídla Jicarillov.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Winnetou sa prebudil sám, akoby
mal v sebe načasovaný nejaký biologický budík. Prisadol si ku
mne, pochopil som, že ideme mať bojovú poradu. Naozaj ma
zaujímalo, ako sa zariadime.</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Keď sa úplne zotmie, môžeme
sa bezpečne priblížiť k osade, Winnetou z diaľky videl skupiny
stromov dostatočne vzdialené od pohľadov jicarillských stráží.
Tam necháme kone,“ začal vysvetľovať stratégiu prieskumu.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
„O stráže sa postaráme
spoločne, ale ako nájdeme Doolé v tábore?“</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Priblížime sa, kým ešte
budú horieť ohne. Ak sa Winnetou nemýli a dievča
sa má naozaj stať nevestou, ženích by mal zachovať starý
apačský zvyk.“</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
„Aký zvyk?“</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Apačské dcéry sa môžu
rozhodnúť samy, akého bojovníka si vyberú za manžela. Nápadník,
ktorý má o ňu záujem, priviaže pred jej príbytok svojho koňa.
Keď ho dievčina vezme napojiť, znamená to, že
s mladíkovou ponukou súhlasí. Budeme teda hľadať stan,
pred ktorým bude stáť kôň.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Ak ju uniesol statočný bojovník,
nezachová sa inak. A on svoju statočnosť už preukázal v tábore
Meskalerov. Winnetou verí, že tento muž je... – ako to povedal
môj biely brat?“
</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Gentleman?“ doplnil som. V
duchu som sa pousmial. Ak to bude, ako hovorí Winnetou, tak toto
bude pravý červený gentleman. Život týchto detí divočiny píše
romantické príbehy, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani autor
Tristana a Izoldy.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Medzitým sa zvečerilo, tak sme
zbalili tábor a vybrali sa smerom, ktorý určil Winnetou. Kone sme
nechali medzi stromami a k osade sme sa pobrali pešo. Silný vietor
k nám privieval vôňu vzdialených ohňov a so
sebou prinášal aj husté mraky. V dostatočnej vzdialenosti od
tábora sme si vytypovali najvyšší strom, aby sme sa trošku
zorientovali. </div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Winnetou sa vyšplhal hore rýchlosťou veveričky, a
aj lístie zaševelilo len ako by prešlo toto malé zvieratko.
Snažil som sa ho napodobniť a o chvíľu
sme už ocitli vedľa seba a mali sme celý tábor ako na dlani. Na
pozadí ožiarenej časti osady sa odrážali tmavé postavy
chodiacich stráží. Mohli sme si približne zmapovať aj trasy, v
ktorých sa pohybujú. Dôležité pre nás bolo, že nepovažovali
za nutné pri svojich obchôdzkach sa stretať. Keď dvoch-troch o
chvíľu vyradíme, mohlo by ich susedom byť podozrivé, kde sa
stratili ich kolegovia. </div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Tábor pozostával z típí, čo
svedčilo o tom, že ide o prechodné bývanie, len za účelom lovu.
Spozoroval som, že Winnetou ukazuje prstom medzi wigwamy. Zaostril
som tým smerom – a zbadal som koňa pri stane! </div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
„Tušenie môjho brata sa
splnilo,“ zašepkal som mu. Pokýval hlavou a
pokynul rukou dole. Videli sme všetko, čo sme potrebovali.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Obloha sa zatiahla hustými
mrakmi. Prudký vietor veštil príchod búrky. V diaľke sa občas
zablyslo.</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Veľký hromový vták nám
pomôže vyslobodiť dievča,“ povedal mi do ucha Winnetou.</div>
<div class="body-text-indent-western">
Preložil som si to tak, že
počasie je našej výprave naklonené. Pre mňa začiatočníka to
bolo veľké uľahčenie, hoci popri skúsenom Apačovi som necítil
žiadne napätie ani strach. Jednoducho som vedel, že on situáciu
zvládne aj so mnou po boku.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Najprv sme si potrebovali zaistiť
bezpečie za chrbtom – odstrániť stráže. Remene sme mali
pripravené. Plazil som sa za Winnetuom. Nebolo treba hýbať sa tým
namáhavým spôsobom, ako ma to učil – na prstoch nôh a rúk.
Čakali sme, že sa do polhodiny rozpúta riadna prietrž mračien,
ktorá naše stopy milosrdne zakryje. Tak sme sa blížili hlavne
nečujne s veľkou snahou zostať nepozorovaní medzi steblami trávy,
ktorá sa zmietala sem a tam vo vetre. </div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Zrazu sa môj priateľ
zastavil a ja som pochopil, že je to pre mňa signál priblížiť
sa k nemu. Keď som sa ocitol po jeho boku ukázal na mňa a potom
rukou doprava. Pochopil som, že si beriem strážcu na tej strane.
Napodobnil hlas ropuchy, ktorý tu pri rieke zapadol do situácie
veľmi prirodzene. Potom sa bez ďalších slov odplazil doľava.
Pochopil som, že kvákanie žaby bude znamenie na útok. </div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Môj Indián
už sa približoval. Pomalými pokojným krokmi meral svoju trasu.
Zvuk ropuchy ho nevyrušil. Ja som sa však vymrštil
a uštedril som mu jednu z mojich rán, vďaka ktorým som
dostal svoje zálesácke meno Stará drviaca ruka. Sklátil sa na
zem, kde už som ho svižne zväzoval remeňmi a vsunul mu kus z jeho
loveckej košele do úst.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Pozrel som sa smerom, kde pracoval na
svojej úlohe Winnetou a videl som, že už je tiež so svojím
strážcom hotový.
</div>
Andylandhttp://www.blogger.com/profile/05899190946865520549noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7491107934765252560.post-26218036942870408442017-03-26T00:28:00.003-07:002017-04-10T00:47:20.925-07:00<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgsELHn5SkyugbA7VHK1tbXDhEt3SeogYyW5Ow9dfToA-u5bnUkgK97DH6DB72YnwRGOQFap02RB4T_DowqvL53nvKkZg5rMNXbl0gWoT9j-7mcHabiFzr2T0zx4vc-xCYsOg6kXPzgjgA/s1600/bizonSepia.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="161" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgsELHn5SkyugbA7VHK1tbXDhEt3SeogYyW5Ow9dfToA-u5bnUkgK97DH6DB72YnwRGOQFap02RB4T_DowqvL53nvKkZg5rMNXbl0gWoT9j-7mcHabiFzr2T0zx4vc-xCYsOg6kXPzgjgA/s200/bizonSepia.jpg" width="200" /></a></div>
<h2 class="body-text-indent-western" style="page-break-before: always;">
<span style="color: white;">3. OLD SHATTERHAND: Stopa</span></h2>
<div class="body-text-indent-western" style="page-break-before: always;">
<br /></div>
<h3 class="body-text-indent-western" style="page-break-before: always;">
<span style="color: #f1c232;">V. diel </span></h3>
<div class="body-text-indent-western" style="page-break-before: always;">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western" style="page-break-before: always;">
Stopa, ktorú sme sledovali, bola stále výraznejšia a čerstvejšia.
Odhadoval som, že je stará nanajvýš tak štyri hodiny. Krajina
pred nami sa začala mierne vlniť a do cesty sa nám postavili malé
pahorky. Za jedným z nich náš zrak utkvel na širokom páse, ktorý
sa blížil z východu. Ako sme sa k nemu približovali, videli sme,
že sa pretol so stopou, ktorú sme sledovali. </div>
<div class="body-text-indent-western" style="page-break-before: always;">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
„Uff!“ Winnetou zastavil koňa
a na jeho tvári bolo vidieť sklamanie.</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Dokáže môj brat prečítať,
čo sa tu stalo?“ vzal na seba opäť rolu môjho učiteľa.</div>
<div class="body-text-indent-western">
Stáli sme nad križovatkou stôp.
Zem bola chaoticky zdupaná a stopa potom pokračovala
ďalej na sever.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
„Z prérie sem prišla skupina
indiánskych bojovníkov. Zobrali našich dvoch do svojho stredu a
pokračovali v ceste na sever.“</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Môj brat hovorí správne.
Koľko asi bolo koní?“</div>
<div class="body-text-indent-western">
Opäť som sa sklonil nad stopu,
obišiel som ju zo všetkých strán a potom som vyslovil svoj
úsudok:</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Bolo ich desať až pätnásť.“</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
„Tak si to myslí aj Winnetou!“
povedal mi, keď zbežne prezrel odtlačky. „To vidíme našimi
očami. Ale môžeme povedať ešte omnoho viac. Vidí môj brat
niečo aj svojím vnútorným okom? Kto mohli byť tí bojovníci?
Kam majú namierené?“</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Inštinktívne sa mi v hlave
utvoril obraz – predstava o celej situácii. Len som si potreboval
ešte overiť fakty, ktoré Winnetou zaručene vedel, a mne by
pomohli potvrdiť moje predpoklady.</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Kým odpoviem môjmu bratovi,
chcem sa ho ešte niečo opýtať. Ako ďaleko je najbližšia
jicarillská osada?“</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Svoje sídlo s poľami a
plantážami majú asi dva dni cesty na sever.“</div>
<div class="body-text-indent-western">
To presne vyhovovalo mojej
domnienke.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
„Bojovníci sa pravdepodobne
vracali z lovu bizónov, ktoré teraz tiahnu prériami. Nevracajú sa
však do sídla, o ktorom hovoril môj brat. Čakal by som, že
niekde nablízku založili loveckú osadu.“</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Uff! Môj brat vyslovil moje
myšlienky!“</div>
<div class="body-text-indent-western">
Viac nepovedal, ale mne to
stačilo na to, aby som bol na seba poriadne hrdý.</div>
<div class="body-text-indent-western">
Moja zálesácka skúška však
pokračovala ďalej:</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Čo navrhuje môj brat – čo
máme teraz urobiť?“</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
„Je mi ľúto, že sme dvojicu
nedostihli skôr, to by sme mali omnoho jednoduchšie. Stopa hovorí,
že sa tu stretli s lovcami asi pred tromi hodinami. Teraz by som
priviazal kone o kolíky tu v dolinke a
vyliezol na tento najbližší pahorok. Zhora by som preskúmal
situáciu ďalekohľadom a potom by som rozhodol, čo ďalej.“</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Winnetou neodpovedal, zoskočil z
koňa a začal ho priväzovať. Teda so mnou úplne súhlasil. Pridal
som sa k nemu a o chvíľu už sme stúpali svižným krokom do
kopca. Čím viac sme sa blížili k vrcholu, tým viac sme boli
prikrčení, až sme sa napokon úplne plazili. Pred nami sa
rozprestierala opäť rovná planina. </div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Vytiahol som ďalekohľad a
preskúmal som obzor. Na ľavej strane horizontu, tam kde sa vinulo
Rio Pecos, som uvidel čiernu škvrnku. Keď som lepšie zaostril,
rozoznal som aj jednotlivé body. Podal som ďalekohľad Winnetuovi
so slovami:</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Pri rieke som niečo našiel.
Mohla by to byť lovecká osada.“</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Chvíľu skúmal situáciu a
myslím, že jeho orlími očami videl ešte viac, ako ja. Vrátil mi
ďalekohľad mlčky prikývol a ako had sa zvrtol smerom dole z
pahorku. Nasledoval som ho. Keď sme odväzovali kone, opýtal som
sa:</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Teraz si nájdeme úkryt, z
ktorého by sme sa mohli priplížiť k osade?“</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
„Môj brat sa naučil čítať
moje myšlienky. Asi mu teda nemusím hovoriť, že pri rieke sa
nachádza husté krovie a lesík, kam nepreniknú oči Jicarillov.
Tam sa zatiaľ môžeme utiahnuť.“</div>
<div class="body-text-indent-western">
Pomedzi pahorky, aby nás nebolo
také ľahké zahliadnuť, sme sa pustili smerom na západ k rieke. </div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Potom zase kúsok na sever, až kým sme neboli dostatočne blízko k
osade, ale zase nie príliš blízko, aby sme ohrozili našu
bezpečnosť. Winnetou s istotou stopárskeho psa vyhľadal v lesíku
malú čistinku, na ktorej sme sa utáborili. Na prieskum sa môžeme
vybrať až pod rúškom šera. Keďže nás čaká asi rušná noc,
Winnetou navrhol, aby sme sa vystriedali v strážení a spaní, a
zobral prvú hliadku. </div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Zjedli sme niečo zo svojich
zásob a Winnetou sa vybral na obhliadku najbližšieho okolia. Pre
mňa nastala ďalšia zo zálesáckych skúšok: je to naozaj
majstrovstvo vedieť zaspať na želanie. Evidentne som obstál, lebo
keď ma môj priateľ zobudil uprostred sna, slnečné lúče k nám
cez stromy prenikali zo západu.</div>
Andylandhttp://www.blogger.com/profile/05899190946865520549noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7491107934765252560.post-35660840016618704132017-03-08T04:18:00.002-08:002017-03-08T04:26:27.829-08:00<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiydy2oTZBCTv70hZl7IsONIk1et_RZRjCWPiD1uCcCdTI4nBtFQkiPIosIIlZmnn7U2_3OhPYwk16qpL7HqDa5f5b3NZ_CsVoohiQy8Hw2m6lPc0e8xbkSdd0nfglemG3YLzL3kLDm2sA/s1600/luksepia.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiydy2oTZBCTv70hZl7IsONIk1et_RZRjCWPiD1uCcCdTI4nBtFQkiPIosIIlZmnn7U2_3OhPYwk16qpL7HqDa5f5b3NZ_CsVoohiQy8Hw2m6lPc0e8xbkSdd0nfglemG3YLzL3kLDm2sA/s200/luksepia.jpg" width="89" /></a></div>
<div class="body-text-indent-western" style="page-break-before: always;">
</div>
<h3 class="body-text-indent-western" style="page-break-before: always;">
</h3>
<h2>
<span style="color: white;">3. OLD SHATTERHAND: Stopa!</span></h2>
<h3 class="body-text-indent-western" style="page-break-before: always;">
<span style="color: #f1c232;">IV. diel </span></h3>
<div class="body-text-indent-western" style="page-break-before: always;">
<h2>
</h2>
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western" style="page-break-before: always;">
Vyrazili sme po stope, tento krát jasne viditeľnej. Tiahla sa proti
prúdu rieky po jej východnom brehu smerom na sever. Po ľavej
strane sa týčil masív rozdeľujúci povodie Rio Grande a Rio
Pecos. Za ním leží Sierra Blanca – pre Apačov posvätné Biele
vrchy. </div>
<div class="body-text-indent-western" style="page-break-before: always;">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Naša cesta viedla takmer rovnou
planinou, a tak sme napredovali dosť rýchlo. Vraníky cválali s
vetrom o preteky a spolu s nimi aj moje myšlienky. O indiánskych
únosoch som čítal v knihách ešte pred mojím príchodom na Západ
a bral som to len ako drsný divošský zvyk a spôsob, ako zamedziť
manželským zväzkom medzi blízkymi príbuznými. Úplne iné to
bolo teraz, keď som vnímal bolesť rodiny a snáď aj potupenú
česť kmeňa, z ktorého dievča uniesli. Zaujímalo by ma, ako sa
na to pozerá Winnetou. Občas sme museli naše tempo zvoľniť, aby
sme šetrili kone a to bola príležitosť opýtať sa
môjho spolujazdca, čo sa bude asi diať s Doolé v
najbližších hodinách.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
„Môj brat má obavy o unesenú
dcéru Apačov?“</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Keby ju uniesol Komanč, to by
bolo pre dievča zlé. Tí psi sa preslávili predávaním
ukradnutých ľudí do otroctva. Je to mrzký zvyk, ktorý ich
naučili bledé tváre, keď im kradli ženy a deti a robili z nich
otrokov. Komanči sú veľkí obchodníci a majú veľký zisk z
únosov.“</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Čítal som v knihách, že
niektoré kmene na jeseň ulúpia mladé dievča, aby ho na jar
obetovali pre dobrú úrodu a plodnosť zeme. Aj toto môže Doolé
hroziť?“ spýtal som sa.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Bol to brutálny pohanský
rituál. Unesenú dievčinu z nepriateľského tábora celú zimu
dobre živili, aby ju na jar pri východe rannej hviezdy obradne
zastrelili, rozrezali a nechali ju vykrvácať do zeme. Mala sa tak
obnoviť úrodnosť prérie. Z kníh som sa dozvedel, že zvyk bol
zakázaný, ale potajme ho Indiáni vykonávali ešte dlhé roky.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
„Winnetou počul aj o tomto
zvyku, robia to kmene zo zeme, ktorú bledé tváre nazývajú Veľké
pláne. Títo Indiáni sa volajú Pawnees. Ale Winnetou si nemyslí,
že by mladú Apačku uniesli oni, tí žijú príliš ďaleko; ani
Komanči, lebo to by stopa smerovala na východ alebo juhovýchod.“</div>
<div class="body-text-indent-western">
<a href="https://www.blogger.com/null" name="__DdeLink__2437_955046309"></a>
„Čo keď nás chce únosca zmiasť a urobí oblúk? Winnetou ma to
učil...“</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Ale Winnetou by nerobil takú
nadchádzku s koňom zaťaženým dvojnásobným bremenom. Hlavne, ak
sa treba ponáhľať.“</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
„Takže čo si môj brat
myslí?“</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Stopa smeruje na sever. Tam
žijú naši apačskí bratia Jicarillovia. Myslím, že úmysel
zlodeja nie je zlý. Winnetuovi to hovorí jeho vnútorný zrak. Už
vtedy, keď sme videli stopy v tábore, to tak videl. Winnetou sa
môže mýliť, ale tuší, že si mladý bojovník v našom tábore
našiel svoju nevestu. Preto dievča nie je v nebezpečenstve.
Winnetou by každopádne rád stretol bojovníka, ktorému sa
podarilo preniknúť cez dvojnásobné apačské stráže. Naše kone
majú menší náklad ako jeho, dostihneme ho čoskoro, ešte kým
dorazí do najbližšej jicarillskej osady, ak sa poponáhľame.
Môžme opäť popohnať kone do cvalu. Howgh!“</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Takže takto to asi bolo – ak
nás neklame Winnetuov šiesty zmysel. Často ma učil tejto
schopnosti – pozerať sa vnútornými očami. Vidieť udalosti
svojou intuíciou. Neviem, či sa to dá naučiť človeku, ktorý
prišiel z civilizovaného sveta. Dúfal som však, že sa vo mne
táto vloha prebudí. Že je vo mne a ticho tam spí. Winnetou ma
presviedčal o tom, že ju určite mám, keď som dokázal zabiť
grizlyho iba nožom alebo oslobodiť ho zo stredu kiowského tábora.
Veril, že tento talent bol daný nielen červeným deťom, ale
každému človeku na zemi.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Na nadanie môjho brata sa po tejto
stránke podľa mňa môžem stopercentne spoľahnúť. Bol som
presvedčený, že sa vo svojom predpoklade nemýli. Ocitol som sa
teda na romantickej výprave. Bude rozhodne výhodnejšie dohoniť
dvojicu ešte pred tým, než dorazia do osady. Winnetou túžil
vidieť toho šikovného prefíkaného muža, čo dokázal vniknúť
do tábora cez ostražitú hradbu stráží. Ja som zase myslel na
dievča. Zo srdca by som jej prial, aby mohla svoju voľbu pre
manželstvo urobiť dobrovoľne a z lásky, nie z donútenia.
Zvlášť keď bola taká mladučká!</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div align="justify" class="body-text-indent-western" style="font-style: normal; font-weight: normal;">
<span style="font-size: small;">A tak sme obaja poháňali
kone s nádejou, že už ich v diaľke čoskoro uvidíme pred sebou.</span></div>
Andylandhttp://www.blogger.com/profile/05899190946865520549noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-7491107934765252560.post-44320734708161685932017-03-01T10:17:00.003-08:002017-03-08T03:54:15.295-08:00<h2 align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm; page-break-before: always;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<span style="color: white;">OLD SHATTERHAND: Stopa!</span></h2>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm; page-break-before: always;">
<br /></div>
<h3 align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm; page-break-before: always;">
<span style="color: #f1c232;">III. diel</span><br />
</h3>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgz-OVlyp6CDMKyVuhJP8aHhvpKV6dz8VfsSz6pVuHfxDebBvo7mc9EpYn6iIHWsfbx3E5xlE2VKAot6IiVmbpp95_qC-9dxI2smOTf21w7opFUs0ldBpeqTOuEzbsSJTWkukINa-TAnYA/s1600/stopasepia80.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgz-OVlyp6CDMKyVuhJP8aHhvpKV6dz8VfsSz6pVuHfxDebBvo7mc9EpYn6iIHWsfbx3E5xlE2VKAot6IiVmbpp95_qC-9dxI2smOTf21w7opFUs0ldBpeqTOuEzbsSJTWkukINa-TAnYA/s200/stopasepia80.jpg" width="131" /></a>Ráno sme sa teda opäť vybrali
k Rio Pecos. Prechádzali sme popri rituálnom típí, kde
pokračovali tance. Popri Doolé sa stredali jej spoločníčky,
dokonca v niektorých fázach sa pridala aj šamanka. Doolé
tancovala s malými prestávkami celú noc, ako som sa dozvedel od
Winnetua, a bude pokračovať aj naďalej.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Sledovali sme stopu od miesta,
kde sme včera skončili. Môj priateľ bol okúzľujúci stopár,
jeho pohyby pripomínali mačacie skoky – s nevídanou
ľahkosťou sa odrážal od zeme a opatrne sa presúval stále ďalej,
tak aby nezničil nepatrné odtlačky po neznámom návštevníkovi.
Obozretne som ho nasledoval a učil sa, aké znaky mi prezradia, že
tadiaľ prešiel človek zakrývajúci svoju stopu.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Jeho trasa viedla
popri rieke, ale tu sme narazili na nečakanú prekážku. Skoro ráno
tadiaľ musel niekto prehnať zopár koní. Pod ich kopytami
nenávratne zmizli všetky náznaky, ktoré nás doteraz viedli.
Winnetuova tvár zostala nehybná ako skala, keď upieral svoj bystrý
pohľad do diaľky za vodou. Prekutali sme blízke okolie, preplavili
sa na druhý breh – ale na pokračovanie stopy sme viac
nenatrafili. </div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Náčelníkov syn teda opäť
upovedomil stráže, ktoré aj ďalšie dni mali zvýšenú
pohotovosť. Nič zvláštne sa však nedialo – okrem pokračujúceho
rituálu Premeny. Napokon po dvoch dňoch aj bubny a
spevy utíchli. Bojovníci rozobrali posvätný stan. Slávnosti sa
skončili a život v pueble sa vrátil do starých koľají.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Na ďalší deň Winnetou
nečakal, kým prídem ráno za ním, aby sme sa spolu vybrali na
dohodnuté „školenie“ v plížení. Sám ma vyhľadal v mojom
príbytku. Pristúpil ku mne s horiacimi očami. Muselo sa stať
niečo nečakané...</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
„Čomu vďačím za skorú
návštevu môjho brata?“</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Malá Doolé zmizla v noci z
puebla!“</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Ušla?“ prekvapene som sa
pýtal.</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Uniesli ju! Peš-endatseh, jej
otec, je vynikajúci zved a stopár. Hneď ako sa rozvidnelo našiel
na východnom brehu rieky čerstvú stopu koňa. Bol zaťažený
dvojnásobným bremenom. Peš-endatseh šiel po stope späť a našiel
miesto pri pueble, kde votrelec dievča prepadol a odniesol.“</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
„Rodičia musia byť veľmi
znepokojení!“</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Matka je nešťastná, dievča
jej veľa pomáhalo, je to jej najstaršia dcéra. Otec sa chcel bez
meškania vybrať po stope a priviesť ju domov.“</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Chcel? Teda nešiel?“</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Tu sa Winnetou takmer neviditeľne
pousmial:</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Nie! Winnetou ho požiadal,
aby česť vrátiť dcéru Apačov do jej domova prenechal Old
Shatterhandovi a Winnetouvi. Old Shatterhand tu môže ukázať svoje
zručnosti. Už to nebude len „škola“, ale skutočné stopovanie
a zachraňovanie. Chce môj brat podstúpiť túto skúsenosť?“</div>
<div class="body-text-indent-western">
„Určite, o tom nech môj brat
nepochybuje. Ale otec súhlasil?“</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
„Cíti sa poctený, hoci
najradšej by šiel s nami. Dvaja však budeme stačiť. Nemôžeme
ale odmietnuť, že nám dá koňa nabaleného zásobami. Na ceste
späť nám poslúži pre dievča. Howgh!“</div>
<div class="body-text-indent-western">
Uzavreté. Rýchlo som si zbalil
pár vecí – teplú prikrývku, zbrane a ...viac
som vlastne ani nepotreboval.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div class="body-text-indent-western">
Pred pueblom už podupávali tri
kone. Na jedného z nich Indiánka, v ktorej som spoznal matku
mladej Doolé, pripevňovala vaky so zásobou jedla. Pomáhala jej
pri tom aj Nšo-či. Cestou ušetríme veľa času, keď sa nebudeme
musieť venovať lovu. A navyše sa aj tak nemôžeme prezradiť
streľbou, pretože v divočine sa môžeme ocitnúť v blízkosti
únoscu, ktorý by nám – varovaný výstrelmi – mohol ľahko
uniknúť. Alebo nás napadnúť zo zálohy.</div>
<div class="body-text-indent-western">
<br /></div>
<div align="justify" class="body-text-indent-western" style="font-style: normal; font-weight: normal;">
<span style="font-size: small;">Takto mi to vysvetľoval
Winnetou, keď sme prebrodili Rio Pecos. Matka s deťmi stála na
brehu a pozerala za nami, kým sme nezmizli z dohľadu. Kiež sa nám
podarí splniť jej túžbu a priviesť jej stratenú dcéru. Ka dish
day!</span></div>
Andylandhttp://www.blogger.com/profile/05899190946865520549noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-7491107934765252560.post-76084893385250387492017-02-26T00:00:00.002-08:002017-02-26T00:02:58.163-08:00<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEglid04DqoDDHZYjWSTNGoqhTZGZUy44gQa3TfJReHFUyEYK0Y-YQYRaaScZRKh3_jGq2eNj_7vIyj21lbdr2tsdijAk_Reko041XfgXpnZ3Wko4HI7SnHcrbC9wwf2oJ0gwWhv_cTr0aE/s1600/privessepia.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEglid04DqoDDHZYjWSTNGoqhTZGZUy44gQa3TfJReHFUyEYK0Y-YQYRaaScZRKh3_jGq2eNj_7vIyj21lbdr2tsdijAk_Reko041XfgXpnZ3Wko4HI7SnHcrbC9wwf2oJ0gwWhv_cTr0aE/s200/privessepia.jpg" width="105" /></a></div>
<h2 class="predsadenie-prvého-riadku-western">
<span style="color: white;">3. OLD SHATTERHAND: Stopa</span></h2>
<div class="predsadenie-prvého-riadku-western">
<br /></div>
<h3 class="predsadenie-prvého-riadku-western">
<span style="color: #f1c232;">II. diel </span></h3>
<div class="predsadenie-prvého-riadku-western">
<br /></div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku-western">
„Priblížime sa ku
kríku, ale opatrne. Winnetou čaká, že v blízkosti sa môže
objaviť aj stopa. Nech môj brat dá pozor, aby ju nezničil.“</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku-western">
Taká ostražitosť ma
prekvapila. Ale úcta k môjmu mladému priateľovi ešte viac
narástla, keď naozaj po chvíli pátrania objavil náznak stopy.<br />
<br />
</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku-western">
„Bol to mladý
bojovník. Skúsený v zatieraní stôp, ale predsa ho niečo muselo
rozrušiť, pretože niekde nebol dôsledný. To zrelý muž nemôže
dopustiť,“ konštatoval s istotou v hlase. „Môj brat sa teraz
môže spokojne priblížiť ku kríku.“<br />
<br />
</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku-western">
Plný zvedavosti som z
vetvičky pooberal tmavé páperie, ktoré sa tam chvelo vo vetre.
Toľko som už z mojej indiánskej loveckej školy vedel, že ide o
zvieraciu srsť. Podal som ju Apačovi so slovami:</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku-western">
„A keby sa Winnetou
predsa mýlil? Čo keď to bolo zviera?“</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku-western">
„Nech sa môj brat
pozrie na tieto zohnuté stebielka! Zviera by zanechalo inú stopu. A
nebola by čiastočne zotretá!“<br />
<br />
</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku-western">
Nemohol som dať
Winnetuovi za pravdu, lebo súmrak už pokročil tak, že som sotva
rozoznával detaily v tráve. On na to ani nečakal. Vybral sa smerom
k pueblu.</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku-western">
„Túto noc
zdvojnásobíme a stráže a vyzvem ich k väčšej pozornosti.“</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku-western">
Niekto sa plíži
okolo tábora! To boli podľa mňa závažné veci. Winnetou však o
nich hovoril s ľahkosťou, akoby o nič nešlo.<br />
<br />
</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku-western">
„Môj brat nie je
znepokojený?“ opýtal som sa.</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku-western">
Indián zľahka
zodvihol jeden kútik úst:</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku-western">
„Winnetou súdi, že
zámery toho človeka nebudú nepriateľské. Navyše jeho
nepozornosť ho môže ľahko zradiť. Nie, náš tábor túto noc
nie je v nebezpečí. Môj brat sa nemusí obávať. Zajtra sa za
svetla na toto miesto vrátime a stopu preskúmame lepšie. Howgh.“<br />
<br />
</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku-western">
Winnetou upovedomil
stráže, ako povedal. Vysvetlil im aj polohu miesta, kde sa stopa
nachádza, aby ju nikto nezničil. Potom som sa odobral na zaslúžený
odpočinok po rušnom dni plnom zážitkov. Medvedie kože v mojom
príbytku sa mi nikdy nezdali také mäkké a pohodlné.</div>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
Andylandhttp://www.blogger.com/profile/05899190946865520549noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7491107934765252560.post-52843864327323903432017-02-17T01:14:00.006-08:002017-02-17T07:13:51.785-08:00<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEioAznC3AwR7QPCdBJTcq5e1EfNVd3JKmCM3LdfQqyl2WUVKYMyBrqV4JRHkyPPpE1evGzu148IRDatSOO_RqkODvbR4iACyrmvIYfvB3LafT9UakJTbT-aJjavKWqKYRYjsYQtdAjDNqo/s1600/mapkasepia.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEioAznC3AwR7QPCdBJTcq5e1EfNVd3JKmCM3LdfQqyl2WUVKYMyBrqV4JRHkyPPpE1evGzu148IRDatSOO_RqkODvbR4iACyrmvIYfvB3LafT9UakJTbT-aJjavKWqKYRYjsYQtdAjDNqo/s320/mapkasepia.jpg" width="283" /></a></div>
<h2 align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm; page-break-before: always;">
<span style="color: white;"><span style="font-size: medium;"><b>3. OLD SHATTERHAND: Stopa!</b></span></span></h2>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm; page-break-before: always;">
<br /></div>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
</div>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
<h3>
<span style="color: #f1c232;">I. diel</span></h3>
<br /></div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku-western">
Winnetou sa zastavil
nad skalou pri rieke. Posledné lúče slnka sa odrážali vo vodách
Rio Pecos a preskakovali z vlnky na vlnku. Bola to jedna z tých
chvíľ dňa, o ktorej básnik hovorí:
</div>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
</div>
<div class="western" style="margin-bottom: 0cm; text-align: left;">
<br />
<i>Okamih
postoj, neulietaj,</i></div>
<div class="western" style="margin-bottom: 0cm; text-align: left;">
<i>si
taký krásny,</i></div>
<div class="western" style="margin-bottom: 0cm; text-align: left;">
<i>ako
tá chvíľa nekonečná </i>
</div>
<div class="western" style="margin-bottom: 0cm; text-align: left;">
<i>v
Goetheho básni.</i></div>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku-western">
Pleť môjho spoločníka
žiarila ako bronz. Bol nehybný. Možno rozmýšľal ako začať.
Mám mu pomôcť?</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku-western">
„Môj brat sa ešte
nechcel vrátiť do puebla...“</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku-western">
Bolo to z mojej strany
viac konštatovanie ako otázka.</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku-western">
„Winnetuova myseľ je
v búrke. Nevie, ako sa opýtať svojho brata. On hovorí so squaws?“
prehovoril napokon chrapľavým hlasom.</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku-western">
„Nerozumiem
Winnetouovej búrke. Je na tom niečo zlé? Každý deň hovorím s
Nšo-či. Winnetou to vie!“ nesnažil som sa mu to veru uľahčiť.
Náš rozhovor sa mi začínal zdať trochu komický.</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku-western">
„Nšo-či je sestra
Old Shatterhandovho brata. To je iné. Old Shatterhand je veľký
udatný bojovník! Ale také dayden!“</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku-western">
„Môj brat mi sám
povedal, že už je z nej dospievajúca žena.“</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku-western">
<br />
Tušil som, že sa v
rozhovore dostaneme do tohto bodu a v duchu som sa zabával. Asi som
som svoj pobavený výraz nevedel dobre maskovať, lebo Winnetou sa
opýtal:</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku-western">
„Prečo sa môj brat
vo svojom vnútri smeje? Bojovník stráca svoju hrdosť, keď sa
rozpráva so squaw!“ V jeho hlase zľahka rezonovalo rozhorčenie.</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku-western">
„Nechcel som stratiť
česť odvážneho bojovníka v očiach Meskalerov. V mojej krajine
za Veľkou vodou je prejavom veľkej sily, keď sa mocný vie skloniť
k malým a slabým.“</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku-western">
„Uff, uff! Winnetou
tiež chráni malých a slabých, ale nerozpráva so squaws. To sú
len zbytočné reči. Howgh!“</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku-western">
<br />
Znelo to už ako
výčitka a Indián sa so mnou už o tom nehodlal viac baviť. Ja som
mu ale o to viac chcel vysvetliť môj postoj gentlemana.</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku-western">
„Nech Winnetuovo
srdce ešte chvíľu počúva svojho brata. Prosím ho aj v mene
Nšo-či, ktorá je jeho síce sestrou, ale patrí aj k squaws. Doolé
je pre mňa neznáma cudzia žena, ale bude raz matkou mnohých
apačských synov a dcér. Veď nie kvôli tomu sa konala dnešná
slávnosť? Apači sú teraz aj mojím ľudom, ich krv koluje v
mojich žilách. Chcel som, aby Doolé cítila moju úctu a vďačnosť
za to, kým pre Apačov je.“</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku-western">
<br />
„Doolé má v sebe
hlas Ženy v bielom!“ oponoval mi razantne. „Ona jej dáva
hrdosť, hovorí jej slová o úcte a sile, ktorá patrí každej
squaw. Nepotrebuje na to slová bojovníka.“</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku-western">
Po pravde, zaskočil
ma. S takýmto pohľadom na ženu som sa v mojich európskych
koreňoch nestretol. Vysvetľovalo mi to Winnetuov pohľad na ženy.
Apač má úctu až zbožnosť voči posvätnej Žene v bielom a v
nej vidí aj každú squaw. Keď si ju nevšíma, neznamená to, že
by ňou opovrhoval. Jednoducho vie, že ona svoju dôstojnosť má a
tak je to dané. On k tomu nemusí už nič dodávať.<br />
<br />
Skúšal som
si predstaviť, akou vnútornou silou musí oplývať žena, ktorá
verí hlasu o svojej veľkej hodnote. Tichému hlasu dobrej silnej
materskej Ženy.</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku-western">
„Chápem slová môjho
brata a jeho veľkú dôveru v Ženu v bielom,“ snažil som sa
nadviazať na jeho myšlienky a hľadal som vhodné slová, ktoré by
v ňom zarezonovali:</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku-western">
„Ja však chcem byť
gentlemanom – to znamená pomocníkom vašej posvätnej Ženy.
Chcem hovoriť jej slová, aby ich vaše squaws počuli nielen vo
svojom vnútri, ale aj vo svojich ušiach. Keď sa tie dva hlasy
spoja, vaše squaws budú najkrajšie aj najsilnejšie dcéry
červeného národa. V tom mi Winnetou môže dôverovať. Howgh!“</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku-western">
<br />
Tentokrát som aj ja
slávnostne zakončil moju reč, aby som jej dodal vážnosti.
Winnetou sa na mňa pozrel a z jeho tváre som čítal ľahký
zmätok. Možno si uvedomil, že aj v ňom žije prianie, aby apačské
ženy boli zdravé, silné a krásne. Aj v ich rukách je budúcnosť
kmeňa. Asi chcel niečo povedať, sklonil hlavu – ale tu akoby
jeho myšlienky prerezal ostrý nôž.</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku-western">
„Uff, nech sa Šarlí
pozrie na tamten krík. Čo tam vidí?“</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku-western">
<br />
Kúsok pod nami bol
malý ker a na ňom sa večerný vánok niečím jemnúčko pohrával.
Chcel som si to pozrieť zblízka, ale Winnetou vystrel ruku, aby ma
zastavil.</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku-western">
<br />
<br /></div>
Andylandhttp://www.blogger.com/profile/05899190946865520549noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-7491107934765252560.post-19332480113457150962017-02-15T07:08:00.002-08:002017-02-19T00:19:51.577-08:00<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjJiVVIoGWwtjyy4GYh2QLMusDaf36Rvne9bewHV6d7TOOo89gGQx2UXdAMpQimAYFD0uhHcYWsMdm763ItaQNKgz9aV15GCazBD6q93ZgnmterG4m2aRCcoP4hZCOmQ_e3vetpWUTs1wU/s1600/rebrsepiauzky.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjJiVVIoGWwtjyy4GYh2QLMusDaf36Rvne9bewHV6d7TOOo89gGQx2UXdAMpQimAYFD0uhHcYWsMdm763ItaQNKgz9aV15GCazBD6q93ZgnmterG4m2aRCcoP4hZCOmQ_e3vetpWUTs1wU/s200/rebrsepiauzky.jpg" width="89" /></a></div>
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjJDFNEkSA3qg2TS7qjoaZDxLzrKDB2I-bOB0iWdtUb72dP_P0PfAobolhm_mDOcwCmKSlI9fOzhHd-Jy_O5t4zamtzC871WrKuoW_4j5MWMiFp2Aqasyyjf2850xqt4D1mD_cMhDbV9Mc/s1600/rebrsepia.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"></a><br />
<h2 class="predsadenie-prvého-riadku" lang="zxx">
<span style="color: white;">2. OLD SHATTERHAND: Nová žena</span></h2>
<div class="predsadenie-prvého-riadku" lang="zxx">
<br /></div>
<h3 class="predsadenie-prvého-riadku" lang="zxx">
<span style="color: #e69138;">II.diel </span></h3>
<div class="predsadenie-prvého-riadku" lang="zxx">
<br /></div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku" lang="zxx">
Bol som veľmi
vďačný mojim červeným priateľom, že mi umožnili zúčastniť
sa takejto slávnosti. Prišiel moment, keď súkmeňovci prichádzali
k dievčaťu a jej rodičom a dávali jej dary. Pred ich očami sa
hromadili ozdobné šperky, nože a iné náčinie, úlovky, kože,
pestré šatky. Winnetou kráčal pomaly so svojou sestrou k
dievčine. Vtedy som si všimol, že Nšo-či drží v rukách vzácnu
prikrývku – dar od náčelníckej rodiny. Cítil som, že by to
bolo pekné gesto, keby som neprišiel s prázdnymi rukami. Ale čo
som vôbec mohol darovať? Na sebe som mal len moje staré šaty,
ktoré niesli stopy mojich nedávnych dobrodružstiev. <i>Keby ma
v nich prichytili v niektorom európskom meste, iste by ma hne</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>ď
</i></span><i>zavreli ako tuláka. </i></div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku" lang="zxx">
<i> </i>
</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku" lang="zxx" style="text-indent: 0cm;">
<i>V</i> dolných poschodiach puebla ležali naše zememeračské
prístroje, ktoré by urobili oslávenkyni asi takú radosť ako
vlkovi porcelánová bábika. Bohatstvo, ktorým som oplýval v tejto
chvíli bolo všelijaké, len nie materiálne. Možno by som jej
mohol dať niečo z toho nehmotného imania, ktoré
som si priniesol zo svojej kultúry, môjho sveta. Táto myšlienka
sa mi usadila v mysli a nie a nie ju vyhnať.</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku" lang="zxx" style="text-indent: 0cm;">
<br /></div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku" lang="zxx">
Kráčal som za
Nšo-či, ktorá už sa s milým úsmevom skláňala pri rodine.
Prekvapené výrazy na ich tvárach svedčili o tom, že jej dar
svojou hodnotou prevyšuje ostatné. Matka pohľadom naznačila
dievčaťu, že sa má postaviť a tak prijať dar od náčelníkovej
dcéry. To nahralo môjmu zámeru. Keď Nšo-či poodstúpila, aby
prerušila nadmerné prejavy vďaky, postavil som sa pred Doolé s
tvárou obrátenou k Nšo-či:</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku" lang="zxx">
„Moja sestra
pretlmočí moje slová do reči Apačov?“</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku" lang="zxx">
<br /></div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku" lang="zxx">
Robil som síce v
tomto jazyku rýchle pokroky s veľkou pomocou mojej šikovnej
učiteľky meskalerského nárečia, ale v takom delikátnom okamihu
som nechcel koktať alebo použiť neprimeraný výraz.</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku" lang="zxx">
<br /></div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku" lang="zxx">
Nšo-či prikývla a
ja som sa prihovoril indiánskej slečne.</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku" lang="zxx">
„V mojej ďalekej
krajine obdarúvajú muži mladé ženy, akou je teraz moja sestra
Doolé, takto: dávajú im milé slová a znaky úcty,“ povedal som
a počkal som, kým to náčelníkova dcéra preloží.</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku" lang="zxx">
Kompliment a
džentlmenská zdvorilosť – pomyslel som si – to bol dar, ktorý
vždy vyčaril krásny úsmev na tvárach dám a pritom nikdy
nevyprázdňoval moju peňaženku. Odhodlal som sa vyskúšať to aj
tu, na apačských pláňach.</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku" lang="zxx">
„Moja sestra má
dnes veľký sviatok a jej tvár žiari ako vychádzajúce slnko,
ktoré chce začať nový deň so všetkou svojou silou a krásou.“</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku" lang="zxx">
Pri tých slovách
som sa dvorne sklonil, uchopil jej ruku a zľahka si ju pritisol k
perám. To, čo sa stalo potom, som nečakal. Otec stál v mihu
blesku na nohách a hneď siahol po noži. Matka zamrzla. Winnetou
naširoko otvoril oči. To som si stihol všimnúť v jednej sekunde,
aby som pochopil, že moje rytierske gesto Indiánov šokovalo.</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku" lang="zxx">
<br /></div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku" lang="zxx">
Dievča stálo
okamih v rozpakoch. Kto vie, na čo myslelo? Dal by som za to aj dve
fľaše nemeckého piva, aby som pochopil, čo sa prehnalo jej
úhľadnou hlavičkou. Trochu sa pousmialo, v očiach jej zahorelo a
potom sa opäť zahalilo do predchádzajúceho výrazu tichej bohyne
dôstojnosti.</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku" lang="zxx">
„Úcta,
priateľstvo, dobrá Doolé, dobrý biely muž, nie ublížiť,
ochrana, priateľstvo,“ drmolil som dokola mescalerské slová, na
ktoré som si vedel v tejto chvíli spomenúť. Asi sa mi podarilo
ich uchlácholiť, pochopili, že od zaplátaného belocha im naozaj
nič nehrozí. Že im dcéru nehodlá zjesť a ani do nej zahryznúť
ako do husacieho stehna na hodovej slávnosti.</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku" lang="zxx">
<br /></div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku" lang="zxx">
K večeru hlučné
spevy utíchli, aby pokračovali ešte ďalšie tri dni. Ale tanec
stále trval. Mladá Doolé bude so svojimi spoločníčkami tancovať
celú noc pod dohľadom šamana. Podľa všetkého to vydrží
a dokáže svojmu kmeňu, že je dosť silnou na to, aby sa
stala plno-hodnotnou ženou. Taká krehká a pritom taká silná! To
je tajomstvo než-ného pokolenia, ako vie spojiť tieto protiklady.
U Indiánok je táto schopnosť priam očividná. </div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku" lang="zxx">
<br /></div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku" lang="zxx">
Keď sa slnko začalo
skláňať k západu, Doolé odišla do rituálneho típí, kde bude
tancovať celú noc. Rozhodol som sa, že pre mňa prišiel čas ísť
si oddýchnuť. Zodvihol som sa a smeroval som k pueblu. Winnetou,
ktorý šiel hneď za mnou trochu zaostal. To prebudilo moju
zvedavosť. Otočil sa smerom k rieke, pozrel na mňa a ja som
pochopil, že chce, aby som ho nasledoval. Že by ho zaujímalo
vysvetlenie môjho prekvapivého správania?</div>
Andylandhttp://www.blogger.com/profile/05899190946865520549noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-7491107934765252560.post-82048943021963078292017-02-12T05:26:00.002-08:002017-02-19T00:20:13.626-08:00<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjp16RpXEcfnbJHipYv-w9qvAcYCc9h3SyhW4LI-D6EclmAgwr6dFJpRk3SkN2mYLA012NCT_DCkblPk3TYLkAaMCWtpo9OR2WVFSFWYjaEvb4r2eUgaKcwQoeuYTwb9OCGIPW0DY_7n_8/s1600/pierkaOKsepia.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjp16RpXEcfnbJHipYv-w9qvAcYCc9h3SyhW4LI-D6EclmAgwr6dFJpRk3SkN2mYLA012NCT_DCkblPk3TYLkAaMCWtpo9OR2WVFSFWYjaEvb4r2eUgaKcwQoeuYTwb9OCGIPW0DY_7n_8/s320/pierkaOKsepia.jpg" width="174" /></a></div>
<h2 align="justify" lang="zxx" style="margin-bottom: 0cm; page-break-before: always;">
<span style="color: white;"><span style="font-size: medium;"><b>2. OLD SHATTERHAND: Nová
žena</b></span></span></h2>
<div align="justify" lang="zxx" style="margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<h3 align="justify" lang="zxx" style="margin-bottom: 0cm;">
<span style="color: #f1c232;">1. diel</span><br />
</h3>
<div align="justify" lang="zxx" style="margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku" lang="zxx">
„Vyšla ranná
hviezda, Old Shatterhand nech sleduje, teraz sa to začne,“
upozornil ma Winnetou. Z veľkého posvätného tipí vyšiel
slávnostný sprievod. Stan tu Apači vybudovali len včera. Všetci
z puebla sa pred ním teraz zhromaždili, aby sa zúčastnili
slávnosti Vychádzajúceho slnka, pri ktorej sa z dievčaťa s
menom Doolé stane dospievajúca žena.</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku" lang="zxx">
Ako som sa stal Old
Shatterhandom a pokrvným bratom Apačov, o tom sa
láskaví čitatelia môžu dozvedieť v knihe Winnetou 1. Po
pohnutých dňoch rozlúčky s bielym otcom Klekí-petrom,
ktorého zavraždil Rattler, člen našej belošskej výpravy,
nadišli pre Apačov pokojné dni. Život sa vrátil do svojich
všedných koľají. Moji druhovia Sam Hawkens, Dick Stone a Will
Parker využili pohostinnosť Apa<span style="font-family: "timesnewroman" , serif;">č</span>ov
a poriadne si oddýchli.</div>
<div align="justify" lang="zxx" style="margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div align="justify" lang="zxx" style="margin-bottom: 0cm; margin-left: 0.6cm; margin-right: 1.1cm;">
<i>V týchto dňoch som však ja veru nehlivel na medvedej koži
v pueble. Winnetou sa rozhodol, že musím prejs</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>ť
</i></span><i>„indiánskou školou“. </i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>Č</i></span><i>asto
sme boli pre</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>č </i></span><i>celé
dni. Jazdili sme ve</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>ľ</i></span><i>mi
</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>ď</i></span><i>aleko a
cestou som sa musel cvi</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>č</i></span><i>i</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>ť
</i></span><i>vo všetkom, </i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>č</i></span><i>o
patrilo k po</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>ľ</i></span><i>ova</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>č</i></span><i>ke
a k boju. Túlali sme sa po horách a Winnetou ma pritom dôkladne
vyu</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>č</i></span><i>oval, ako
sa mám priplazi</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>ť
</i></span><i>k nepriate</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>ľ</i></span><i>ovi.
Konal so mnou ozajstné „manévre“. </i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>Č</i></span><i>asto
sa predo mnou skryl a ja som mal za úlohu vyh</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>ľ</i></span><i>ada</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>ť
</i></span><i>ho. Pritom sa všemožne snažil zotrie</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>ť
</i></span><i>svoje stopy a ja som sa zase zo všetkých síl namáhal
nájs</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>ť </i></span><i>ich.
Neraz sa skrýval v hustom kroví alebo stál vo vode rieky Pecos,
zakrytý visiacimi konármi kríkov, a prizeral sa; ako ho h</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>ľ</i></span><i>adám. </i><br />
<br />
<i>Upozor</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>ň</i></span><i>oval
ma na moje chyby a ukazoval mi, ako sa mám správa</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>ť</i></span><i>,
</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>č</i></span><i>o mám robi</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>ť
</i></span><i>a </i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>č</i></span><i>oho
sa vystríha</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>ť</i></span><i>.
Bol to naozaj výborný výcvik. Winnetou ma vyu</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>č</i></span><i>oval
s nadšením a ja som sa zas s rados</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>ť</i></span><i>ou
u</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>č</i></span><i>il
a obdivoval som svojho u</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>č</i></span><i>ite</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>ľ</i></span><i>a.
Z jeho pier sa nikdy nevyk</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>ĺ</i></span><i>zla
pochvala, ale ani hana. Bol majstrom po každej stránke, ako si to
vyžadoval život Indiánov, a bol aj majstrom vo vyu</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>č</i></span><i>ovaní!
Neraz som sa vrátil domov unavený a akoby dolámaný. </i><br />
<br />
<i>Ale ani potom
som sa ešte neoddal odpo</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>č</i></span><i>inku.
Chcel som sa nau</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>č</i></span><i>i</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>ť
</i></span><i>náre</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>č</i></span><i>iam
Apa</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>č</i></span><i>ov. U</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>č</i></span><i>il
som sa v pueble. Tu som mal dvoch u</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>č</i></span><i>ite</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>ľ</i></span><i>ov
a jednu u</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>č</i></span><i>ite</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>ľ</i></span><i>ku.
Nšo-</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>č</i></span><i>i ma
u</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>č</i></span><i>ila náre</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>č</i></span><i>iu
Mescalerov, náčelník In</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>č</i></span><i>u-</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>č</i></span><i>una
náre</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>č</i></span><i>iu
Llanerov a Winnetou náre</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>č</i></span><i>iu
Navajov. Sú to príbuzné náre</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>č</i></span><i>ia
a nemajú ve</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>ľ</i></span><i>kú
slovnú zásobu, preto mi u</i><span style="font-family: "timesnewroman" , serif;"><i>č</i></span><i>enie
šlo rýchlo. (Karl May, Winnetou</i><i>1)</i></div>
<div align="justify" lang="zxx" style="margin-bottom: 0cm; margin-left: 1cm; margin-right: 2.1cm;">
<br /></div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku" lang="zxx">
Účasť na tomto
posvätnom obrade bola tiež súčasťou mojej indiánskej výchovy,
ktorú som tu mal nadobudnúť. Winnetou sedel nepohnute, s pohľadom
upätým kdesi za obzor. Vôbec sa nezdalo, že by sledoval bujaré
dianie pred ním. Zato ja som sa podchvíľou predkláňal
a nakláňal, aby som mohol lepšie pozorovať tance a spevy a
najmä bubeníkov, ktorí sa do svojho hudobného predstavenia
vkladali s celou dušou. Zaváhal som, či tým mojím veľkým
záujmom nepripadám Indiánom ako stará zvedavá squaw, ktorá si
všade hľadá zámienku, o ktorej by potom mohla klebetiť.<br />
<br />
Zažil
som u Apačov za krátky čas, ktorý som tu pobýval, pohreb
významného člena kmeňa, drsný obrad mučiarenskeho kolu – a to
takmer aj na vlastnej koži, uzavretie bratstva a teraz tento
jedinečný rituál. Dievča má tvár niečím namaľovanú, či
skôr natretú. A dávajú jej piť cez slamku. Cez toho šamana
teraz nevidím, čo sa deje.</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku" lang="zxx">
<br />
Môj pokrvný brat
obrátil ku mne, s iskričkou v oku a ľahko zodvihnutým kútikom.
Akoby vycítil, na čo myslím.</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku" lang="zxx">
„Old
Shatterhandovi sa páčia zvyky Meskalerov?“ opýtal sa.</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku" lang="zxx">
„Nikdy som ešte
také nezažil. Knihy nemôžu dosť dobre opísať to všetko, čo
tu teraz ja vidím a počujem!“ odpovedal som fascinovaný
dynamickými pohybmi tanečníkov a šamanky. Hlavná hrdinka rituálu
práve stála ako socha a všetko akoby smerovalo k nej.</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku" lang="zxx">
„Vzývajú Ženu v
bielom. Je to veľká ochrankyňa Apačov. Naši praotcovia
hovorili, že k nám prišla z Bielej Hory, ktorá je pre nás
posvätná. Teraz Žena v bielom prehovorila vnútri malej Doolé a
bude v nej prebývať a rozprávať k nej stále,“ vysvetľoval mi
Winnetou.</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku" lang="zxx">
<br />
Žena v bielom? V
myšlienkach som zaletel do mojej vlasti. Obrazy a sochy Božej
Matky, ochrankyne môjho národa, boli možno podobné predstave
týchto divochov o ich Veľkej žene. Vrúcnosť, s ktorou sa na ňu
Indiáni obracali, sa mi zdala blízka vrelosti, s ktorou sa naši
dedinčania modlili k Matke Krista. Aj keď prejavy „zbožnosti“
boli také rozdielne! Bolo by možné, že Mária, Matka Pána, sa
ujala aj ľudí tohto kraja na Divokom západe? Že keď títo
prírodní ľudia sú tiež Božie deti, tak aj oni môžu pokladať
Pannu Máriu za svoju Nebeskú matku? Ženu v bielom, ktorá
sprevádza každú ženu na jej životnej ceste a je jej oporou a
posilou?</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku" lang="zxx">
<br />
„Doolé už nie je
dieťa, už je žena,“ prerušil moje myšlienky Winnetou.</div>
<div class="predsadenie-prvého-riadku" lang="zxx">
Pred očami sa mi
vynorili obrazy z našej starej Európy – okázalé plesy, pri
ktorých sa uvádzali do spoločnosti mladé dámy vo veľkolepých
róbach alebo dedinské krčmičky, kde na zábavu prvýkrát príde
mladé dievča v doprovode staršej sestry. Bol som dojatý, keď som
videl tieto deti divočiny sláviť dôležitú udalosť mladučkej
Apačky s takou oddanosťou, jednoduchosťou a pritom hĺbkou spätou
s prírodou a ich duchovnosťou.</div>
<div align="justify" class="predsadenie-prvého-riadku" lang="sk-SK" style="font-weight: normal;">
<br />
<span style="font-size: small;">Dievča sa správalo ticho, až
by som povedal zbožne, akoby nasávalo všetko, čo sa okolo neho
dialo a samo k tomu nemala slov. Keď ju oslovovali „Žena v
bielom“, zdalo sa, že v nej rastie hrdosť a dôstojnosť. Určite
sa dotýkala niečoho, čo ju presahovalo. Stále som v nej videl
ešte dieťa a zároveň zrelú ženu aj múdru starenu. Akoby sa tu
medzi nami vznášal duch podstaty ženskosti, materstva, ba samotná
esencia darovania života. Boli to posvätné chvíle, ale nie
škrobené či upäté. Bola to posvätnosť prirodzenosti.</span></div>
Andylandhttp://www.blogger.com/profile/05899190946865520549noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-7491107934765252560.post-24095354757446321602017-02-10T02:45:00.002-08:002017-02-19T00:23:16.096-08:00<span id="goog_1741205086"></span><span id="goog_1741205087"></span><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<h2 align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjJd9EuU9jGFe0HuhQFHUyCC6gByzYppjooqUc-ip1DlfVuxemU1RBO22x-NLt87AElf1AQW2ZL1ZfaRbhyBJZRb_EUv-mrA0xNMLSzd9j4vIh0Wcb6tPDFrz_oEpruoXTgq-e81OvbOmY/s1600/orolsepiauzky.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjJd9EuU9jGFe0HuhQFHUyCC6gByzYppjooqUc-ip1DlfVuxemU1RBO22x-NLt87AElf1AQW2ZL1ZfaRbhyBJZRb_EUv-mrA0xNMLSzd9j4vIh0Wcb6tPDFrz_oEpruoXTgq-e81OvbOmY/s200/orolsepiauzky.jpg" width="136" /></a><span style="color: white;">1. DOOLÉ: Nové šaty</span></h2>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<h3 align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
<span style="color: #e69138;">III. diel</span><br />
</h3>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
Práca na
obleku pre bledú tvár pokračovala dobre. Pod vedením zručnej
Bindyie sme rýchlo postupovali. Teraz sme pracovali zväčša v
pueble u Nšo-či. Winnetou nás niekedy prišiel pozrieť.
<br />
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
Keď
vstúpil, tvár som mala hneď vo farbe býčej krvi. Sklonila som
hlavu nad výšivku a tvárila sa, že ma nesmierne zaujíma, ako
Nšo-či rozpráva bratovi o Old Shatterhandovi:</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
„Divil
sa, keď videl naše ženy vyčiňovať kože, že na to používame
mozog zvierat. Povedal, že my Indiáni robíme lepšiu <span style="text-decoration: none;">chemiku</span>,
ako v jeho vlasti,“ smiala sa Nšo-či.</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
Neviem, čo
je to tá chemika, či ako to má byť, ale skrytým pohľadom som
zazrela, že Winnetou sa pousmial. Takto zblízka sa mi ho ešte
nikdy doteraz nepodarilo vidieť.</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
V ten
večer som sa k nášmu príbytku v pueble priam vznášala. Vo
dverách mi cestu zastal otec.</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
„Hovoril
som s medicimanom. Stanovil tvoj deň premeny. O päť sĺnk. Zajtra
idem na lov, aby sme mohli nasýtiť všetkých hostí.“</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
Moje
vnútro zovrelo ako voda v kotlíku.
</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
„O päť
sĺnk? Prečo si mi nepovedal, že za ním ideš? Je to môj deň!
Prečo som nemohla vedieť...“</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
„Moja
dcéra nech mlčí. Howgh!“</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
To bol
môj otec. Udatný bojovník – preto si ho Inču-čuna zavolal k
sebe do puebla. Volal sa Peš-endatseh – Dlhý Nôž, ale podľa
mňa sa mal volať Štyri Vlky – bol často prudký a hnevlivý.
Matka bola pri ňom vzor sebaovládania pre všetky ženy kmeňa. Ja
som ale nebola moja matka. Zaťala som zuby, otočila sa a už som
mala za sebou dve podlažia puebla. Utekala som k šamanke. Našla
som ju v jej príbytku. Pomaly zdvihla hlavu a pozrela na mňa so
slovami:</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
„Čo
privádza moju sestru v takom nepokoji ku mne?“</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
„Stanovili
môj deň! A ani sa ma neopýtali! Pre otca som malé dieťa, ktoré
si naloží do košíka a odnesie kedy chce a kam chce!“ vysypala
som zo seba.</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
„Moja
sestra má vo svojom vnútri vlčicu! Cerí zuby a vrčí, keď druhí
voči nej konajú nespravodlivosť! A to je dobre!“ dodala
Jivin-ela spokojne.</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
„To je
dobre?“ pýtala som sa nechápavo a sadla som si k nej.</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
„Isteže,
je to dobre! Vlčica ju chráni. A pomáha jej chrániť to, čo je
pre ňu cenné: jej česť, úctu, jej domov, jej deti, keď ich
neskôr bude mať.“
</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
„Doolé
si ešte pred chvíľkou myslela, že musí svoju vlčicu zabiť,“
hovorila som k nej s dôverou.</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
„Nie
zabiť! Doolé ju musí počúvať! Veď keby slávnosť stanovili
počas tvojho posvätného krvácania, to by nebolo správne. Nemôžu
deň stanoviť bez teba! Ale moja sestra má v sebe aj laň, ktorá
vycíti nebezpečenstvo a vie rýchlo ujsť. Keby moja sestra skočila
ako vlk po svojom otcovi a chcela mu prehryznúť krk,
nevládala by. Dlhý Nôž je silný udatný bojovník, v sebaobrane
by jej ublížil. Doolé musí počúvať aj svoju laň.“</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
„Ale môj
otec nekonal dobre!“</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
„To, že
je tvoj otec veľký muž a má priazeň náčelníka neznamená, že
nerobí chyby. Ublížil ti – to vie aj tvoja vlčica aj tvoja laň.
Žena v bielom by nechcela, aby žiadny Apač takto nakladal s jej
dcérou!“</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
Počúvala
som a ťažko som dýchala. Žena v bielom by to takto nechcela! Ona
by to nechcela! Aj ja v sebe počujem tento jej hlas.</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
„Počuje
v sebe moja sestra hlas Ženy v bielom?“ opýtala sa Jivin-ela,
akoby vedela na čo myslím.</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
Nemo som
prikývla.</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
„Nech si
moja sestra zapamätá zvuk toho hlasu aj miesto odkiaľ prichádza.
Odteraz už Doolé vždy rozozná, keď k nej hovorí. Je to veľké
tajomstvo. Howgh!“</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
Ako inak
znelo toto šamankino howgh! Oproti tomu istému slovu, ktoré pred
chvíľou na mňa kričal otec.</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
„Chcem
mojej mladej sestre povedať, že má v sebe aj múdru sovu,“
pokračovala Jivin-ela.</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
„Prišla
na dobré miesto, kde jej starosti zostanú skryté v bezpečí!“pri
tých slovách sa z môjho oťaženého srdca odkotúľal veľký
balvan.</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
„A ešte
mám niečo pre moju sestru.“ Jivin-ela mi podala malý náhrdelník.
Nebolo na ňom veľa ozdôb – iba jedna. Skrížené drievka
opletené korálikmi. Takýto znak sa čnel aj na hrobe Bieleho otca
– Klekí-petru.<a class="sdfootnoteanc" href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=7491107934765252560#sdfootnote1sym" name="sdfootnote1anc"><sup>1</sup></a></div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
„Je to
znak lásky a odpustenia. Tak ma to náš učil biely učiteľ,“
vysvetľovala.</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
„Nech sa
ním Doolé ozdobí na slávnosť Premeny. Jej život ženy nášho
kmeňa bude plodný, keď bude plný lásky a odpustenia.“</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
S tými
slovami mi zavesila krížik na krk.</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
Cestou
domov som ho jednou rukou stále zvierala. V srdci mi rástol nový
plán: Mám ešte päť dní. Potrebujem dokončiť dary pre hostí
mojej slávnosti. Každý totiž má odísť obdarovaný. Doteraz som
robila kožené ozdoby v tvare slnka s pierkami. Urobím aj symboly
vlčice a lane a tiež tieto znaky odpustenia a lásky, to bude tiež
krásny dar, moje posolstvo. Howgh!</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
Keď som
prišla domov, otec spokojne sedel pri mäse, meskale a kukurici
spolu s mojimi bratmi a sestrou. Matka ma pritiahla k sebe a šepkala
mi:</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
„Tvojmu
otcovi sa dostalo veľkej cti! Winnetou ho požiadal, aby sa mohol
zajtra pridať k jeho loveckej výprave spolu s jeho bielym bratom.
Old Shatterhand vraj tak bude môcť preukázať, čo sa od
náčelníkovho syna naučil. Je to veľká česť pre našu rodinu.
Otec už sa nehnevá. Môžeš ísť jesť s nimi.</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
Prisadla
som si a otec mi hneď podal opečený meskal.
</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
„Ďakujem
Winnetou,“ ticho sa ozval motýľ v mojom srdci, „ani nevieš,
ako si mi pomohol!“</div>
Andylandhttp://www.blogger.com/profile/05899190946865520549noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-7491107934765252560.post-37707476264664922782017-02-08T09:21:00.002-08:002017-02-11T02:28:50.994-08:00<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<h2 align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
<span style="color: white;">1. DOOLÉ: Nové šaty </span></h2>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<h3 align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
<span style="color: #e69138;">II. diel</span><br />
</h3>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEghb5tNj878XIwK4a9S_kZYvTy93iYFGtOeiTlfmq6ZIrgrdhwjUbxs_l7zl69bVQ16K-wOWjVZU8NatTpcDY72c46EbtHw3m1cabkgiw1TfPcBi9Q1vvbsZeZwZh0-9nL9I_81_U5-K_8/s1600/sliepkasepia.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEghb5tNj878XIwK4a9S_kZYvTy93iYFGtOeiTlfmq6ZIrgrdhwjUbxs_l7zl69bVQ16K-wOWjVZU8NatTpcDY72c46EbtHw3m1cabkgiw1TfPcBi9Q1vvbsZeZwZh0-9nL9I_81_U5-K_8/s200/sliepkasepia.jpg" width="120" /></a></div>
Ešte
bolo šero, keď som ráno zliezala z puebla. Vykročila som smerom
ku skale, kde sa mám stretnúť s medicimankou. Začula som fŕkanie
koní a podupávanie kopýt. Áno, boli tam oni dvaja – Winnetou a
bledá tvár, chystali sa na cestu. Keď som prechádzala popri nich,
beloch kývol hlavou smerom ku mne, náčelníkov syn sa síce pozrel
mojím smerom, ale potom mal oči len pre svojho koňa.
</div>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
</div>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
Je to
veľký bojovník! Chcela by som im popriať ochranu Veľkého Ducha
na ich cestách, ale to deti v našom kmeni nerobia. A ja som bola
pre neho ešte stále dieťa.</div>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
Prišla
som k skale a vyliezla k previsu, ktorý tu vytváral malú jaskynku.
Medicimanka tu ešte nebola. Sadla som si teda a otočila tvár k
východu.</div>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
„Uff,“
vykĺzlo mi z úst. Mala som pred očami celé údolie, ktorého sa
začali dotýkať prvé pierka vychádzajúceho slnka. Motýľ v
mojom srdci rozpäl krídla, akoby chcel doletieť až k nemu. Zľahka
sa vznášal nad stromami, skalami, riekou až k ďalekému obzoru,
kde teraz cválali dvaja jazdci. Zrazu zaštrkotali kamienky –
medicimanka prichádzala. Čoskoro sa pod skalou ukázala jej tvár.
Bola staršia ako moja matka, ale silná a húževnatá. Na začiatku
to bolo pre mňa ťažké byť tu s ňou. Bola to pre mňa cudzia
žena. V osade, kde sme bývali predtým, bola šamankou otcova
sestra. Poznala ma od malička. S ňou by som chcela prejsť
slávnosťou premeny...Prečo nemôžu ísť niekedy veci, ako chcem
ja? Krídla môjho motýľa zvädli.</div>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
</div>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
„Moja
malá sestra je svižná ako slnečné pierko! Chválim ju za to, že
prišla tak skoro!“</div>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
<br />
<br />
Previnilo
som zažmurkala. Medicimanka z puebla bola vždy veľmi láskavá a
trpezlivo ma všetkému učila. Nemohla za to, že sa moja vnútorná
jaskyňa života otvorila krátko po tom, čo sme sa presťahovali do
puebla. Keď z môjho vnútra vyšlo krvavé znamenie, že život vo
mne začína dozrievať, matka ju požiadala, aby sa ujala môjho
učenia. Tak to u Meskalerov chodilo vždy. Jivin-Ela – tak sa
volala moja učiteľka, mi ukázala toto miesto v skale. Mohla by som
chodiť aj do jej príbytku v pueble, ale tu sme mali viac pokoja.
Okrem toho, táto jaskyňa je vraj podobná ako moja vnútorná
jaskyňa, kde sa odohráva tajomstvo života a smrti. Krv, ktorá zo
mňa s okruhom mesiaca vychádza je znamením smrti, ale aj života.
Je to kolobeh život-smrť-život. Lebo smrť nemôže trvať večne!
Vždy príde nový život. Tak je to v lese aj v rieke, tak je to v
horách a na prérii, tak je to aj v mojej vnútornej jaskyni. To
hovorila Jivin-Ela, čo znamená: Zem, ktorá dáva život. Dobré
meno pre medicimanku.</div>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
„Doolé
už počula všetko o veľkom dni Premeny. Zostalo to aj v jej
srdci?“ začala Jivin-Ela.</div>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
<br />
<br />
Nastražila
som uši - dnes to teda asi bude skúška.</div>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
„Šamanka
Meskalerov sa môže presvedčiť,“ snažila som sa odpovedať
spôsobom dospelej.</div>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
„Kedy
sa začne slávnosť?“</div>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
„Pri
východe Rannej hviezdy. V posvätnom típí dostane Doolé najprv
požehnanie šamana. Posype ju peľom z kvetov na znak priania
plodnosti.“ To bola ľahká otázka. Motýľ v mojom srdci pokojne
mával krídlami.</div>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
„Moju
sestru potom čakajú tance a behanie. Kam pobeží?“</div>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
„Smerom
k východu slnka. Tam bude položený rituálny košík, ktorý mám
obehnúť štyrikrát na znak štyroch období života: novorodenec,
dieťa, dospievajúca žena a dospelá žena. Potom budem bežať aj
do štyroch strán sveta.“</div>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
„Prečo
budeme mazať tvár mojej mladej sestry kukuričnou kašou a potom
bielou hlinou?“</div>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
„Kukurica
je symbol plodnosti, biela hlina zase znamená posvätnú Ženu v
bielom.“</div>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
„Áno,
Doolé bude na chvíľu pre nás Ženou v bielom. Aká bude jej
tvár?“</div>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
„Ako
zo skaly. Moje ústa budú tiché, ale moje uši otvorené, aby som
počula hlas Ženy premeny.“</div>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
„A
aké bude srdce mojej sestry?“</div>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
<br />
<br />
Chvíľu
som zostala ticho. Nadýchla som sa, lebo som sa chcela odvážiť
odpovedať veľmi úprimne:</div>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
„Moje
srdce bude plné radosti ako prúdy Rio Pecos. Bude vzrušené ako
pereje na skalách. Doolé vie, že to nemôže dať najavo slovami
ani tvárou. Ale chce to ukázať! Svojím tancom plným sily.“
Uff, to bolo možno trúfalé. Pozriem sa medicimanke do očí, alebo
radšej nie?</div>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
„Moja
sestra hovorí dobre! Ona je veľkou nádejou pre celý náš kmeň,
zárukou že náš ľud bude žiť, že bude mať synov a dcéry a
jeho zvyky pretrvajú.“</div>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
S
uľahčením som vydýchla.</div>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
„A je
moja sestra už dosť silná? Vydrží štyri dni tanca, pôstu, málo
spánku. Má vytrvalosť?“</div>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
„V
mojej rodine pracujem každý deň, chodím zbierať <span style="text-decoration: none;">meska</span>l<a class="sdfootnoteanc" href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=7491107934765252560#sdfootnote1sym" name="sdfootnote1anc"></a>
na vzdialené miesta, nosím pri tom na chrbte malého bračeka. Moje
nohy aj ruky sú silné. Moja nádej, že túto skúšku zvládnem,
je veľká.“</div>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
</div>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
„Uff,
uff! Dávam svoje slovo, že Doolé je pripravená. Dám svoje slovo
aj tvojmu otcovi a matke, aj šamanovi a spolu stanovíme deň veľkej
slávnosti. Howgh!“</div>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
<br />
<br />
Motýľ
v mojej hrudi sa rozletel po celom mojom tele. Jivin-Ela mi dala
svoje slovo!</div>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
Potom
sme ešte prezreli, v akom stave sú moje šaty na obrad. Korálikové
vyšívanie sa jej páčilo, ešte mi odporučila pridať jeden rad
strapcov z bielej kože, aby som sa viac podobala na Ženu
v bielom. Nšo-či mi snáď dá kúsok z jej koží, aby som
si šaty mohla dokončiť.</div>
<div align="justify" class="western" style="margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div id="sdfootnote1">
<div class="sdfootnote-western">
<br /></div>
</div>
Andylandhttp://www.blogger.com/profile/05899190946865520549noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-7491107934765252560.post-90036400202850401292017-02-07T04:03:00.003-08:002017-02-11T02:27:27.043-08:00<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjR-ZSwNqwZIykfqqXI1x7WlOc545i5J7c7BBjOFj6HvusOgFo67fPu0FGMap1nLpbsRi3OMRGZq8mtoPlZtOHTOeane7v0BcOJPGRfxFqHBYl1vF55GPgg9qmh0dZ240M42lZjI5vAQ6Q/s1600/1kapsepVlavo.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjR-ZSwNqwZIykfqqXI1x7WlOc545i5J7c7BBjOFj6HvusOgFo67fPu0FGMap1nLpbsRi3OMRGZq8mtoPlZtOHTOeane7v0BcOJPGRfxFqHBYl1vF55GPgg9qmh0dZ240M42lZjI5vAQ6Q/s320/1kapsepVlavo.jpg" width="137" /></a><span style="color: white;"><span style="font-size: medium;"><b>1.
DOOLÉ: Nové šaty</b></span></span></div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
<h3>
<span style="color: #e69138;">I. diel</span></h3>
</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
„Doolé!
Doolé!“</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
To bol
hlas mojej matky.</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
Volala
moje meno.</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
Dočasné
meno, lebo už čoskoro sa zmením a dostanem nové meno. Môj kmeň
mi pomôže stretnúť sa s Premieňajúcou ženou, alebo Ženou v
bielom - ako ju tiež voláme. Potom bude všetko iné.</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
„Ideeem!“
zakričala som a rozbehla som sa za matkiným hlasom. Nebežala som,
ja som priam letela. Doolé znamená v reči meskalerských Apačov
motýľ. Keď som sa narodila vraj som trepotala rukami ako lietajúci
kvet – motýľ. Preto som dostala toto meno. Poletovať medzi
našimi típí, medzi stromami alebo trsmi agáve – to bol môj
život! Môj život podľa mena, ktoré som mala tak rada. Neviem si
predstaviť, že po slávnosti Vychádzajúceho slnka už to bude
inak.</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
Bývali
sme na piatom podlaží puebla. Moja rodina sem prišla pred pár
mesiacmi na pozvanie veľkého náčelníka Inčučunu. Predtým sme
žili na prérii pod horami vo wigwamoch. <span style="text-decoration: none;">Pueblo</span>
bolo oproti tomu pre mňa skalou <span style="text-decoration: none;">smútku.
Chcela by som ísť späť.</span></div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
Vošla
som do našej miestnosti cez otvor v stene. Svetlo sem vchádzalo len
cez dvere, <span style="font-family: "times new roman" , serif;"><span style="font-size: small;">ale
tie boli také široké a vysoké, že tu </span></span><span style="font-family: "times new roman" , serif;"><span style="font-size: small;">bolo
celkom </span></span><span style="font-family: "times new roman" , serif;"><span style="font-size: small;">dosť
</span></span><span style="font-family: "times new roman" , serif;"><span style="font-size: small;">vidno</span></span><span style="font-family: "times new roman" , serif;"><span style="font-size: small;">.
</span></span>
</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
„Bola tu
stará Bindyia,“ začala matka hneď, ako ma zbadala. „Pýtala sa,
či by si prišla pomáhať jej a Nšo-či pri výrobe obleku. Má
byť pre tú mladú bielu tvár, čo sa stala bratom nášho
Winnetoua.“</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
Winnetou!
Moje srdce sa zatrepotalo ako motýľ. Možno tam príde aj on, keď
budeme spolu šiť!</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
„Pôjdem
im pomôcť!“ povedala som a radšej som odvrátila tvár, aby
nebolo vidieť, ako som zahorela.</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
„Je to
pre našu rodinu veľká česť, že ťa volá náčelníkova dcéra.
Nezabudni na to. A bledá tvár o tom nemá vedieť. Bude to dar od
Winnetoua. Takže si daj pozor na jazyk! A radšej choď hneď za
Bindiyou. Bude na prvom poschodí, vyberajú kože na oblek.“
Posledné slová ku mne doznievali už zdiaľky, vyletela som totiž
z izby a brala zárezy v brvnách medzi podlažiami po dvoch. Niekde
som zoskakovala už aj z polovice rebríkov a letela som strmhlav
dole.</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
Boli
vnútri na dolnom poschodí, prehrabávali sa obe v kope koží.
Zošúverená zhrbená starenka Bindiya aj krásna náčelníkova
dcéra. Zľahka sa na mňa usmiala na privítanie.
</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
„H<span style="font-family: "times new roman" , serif;"><span style="font-size: small;"><span style="font-style: normal;">a'andah!
</span></span></span>Vyberáme tie najbelšie a najväčšie. Pomôžeš
nám preniesť tento zväzok von? Na slnku lepšie uvidíme, ktoré
odtiene sa k sebe hodia.“ Hneď ma zapojila do práce.</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
Vonku nám
to išlo rýchlo, Bindyia vždy schválila, čo sme vybrali. Kože
boli naozaj pekné, jemne opracované. Možno sa od skúsenej starkej
naučím nové veci, ako materiál ešte viac zmäkčiť
a zošiť. Na môj veľký deň premeny si totiž aj ja
potrebujem ušiť šaty. So strapcami a výšivkami. Pomáha mi pri
tom medicimanka aj matka, ale múdrosť veku Bindyie tiež zaváži.
Takže som si v mysli hovorila:
</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
„Doolé,
maj oči ako orlica.“</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
Vtom sa
nad nami ozval škrek orla. Bolo to tak blízko! Niekto tu počúva
moje myšlienky?
</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
Pozrela
som hore – na plošine tretieho podlažia stál on – Winnetou! A
pozeral sa na mňa!
</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
Nie,
pozeral sa na Nšo-či vedľa mňa. Vyzeralo to, že hlas orla mal
byť znamenie.</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
Nšo-či
začala zbierať rozložené kusy koží a hovorila:</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
„Rýchlo
ich vezmime dovnútra, Winnetou sa chystá so svojím bielym bratom
vyjsť von. Varoval nás. Nechce, aby nás tu pristihol.“</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
Vnútri
sme našu prácu v pokoji dokončili. Moje myšlienky pritom zaleteli
na tretie poschodie.</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
Winnetou
je taký...
</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
Je úplne
iný ako ostatní naši bojovníci. Tí sú ako vlci – družní,
udatní, bystrí, rýchli...</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
Ale
Winnetou je oproti nim ako puma. Má krásne oči, ladné ľahké
pohyby, zodvihnutú hlavu ako pán lesa. Na koni sedí ako pevný
céder a keď je v plnom cvale, pripomína svištiaceho sokola.</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
„Doolé,
túto kožu berieme, nedávaj ju znova na tú kopu,“doletel ku mne
kdesi zdiaľky hlas plný úsmevu.</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
Rýchlo
som sa spamätala a šikovne som zbalila a zodvihla všetko, čo sme
vybrali.</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
„Teraz
to môžeme odniesť do príbytku k Nšo-či, Old Shatterhand už je
preč a nič neuvidí. Zajtra, keď bude slnko nad skalou puebla,
môže prísť Doolé k rieke? Budeme zmäkčovať kože. Na hladkých
skalách pri rieke sa nám bude dobre dariť. Bindyia prinesie aj
mozgovú pastu na kožu. Ak Doolé ešte potrebuje pastu alebo kožu
na svoje šaty, môže si tiež z nej zobrať. Chce moja mladá
sestra ešte pracovať s nami?“</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
„Doolé
príde,“ odpovedala som. Viem, že matka by to chcela a aj ja to
chcem.</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
„Zajtra
hneď pri východe slnka môj brat s bledou tvárou odchádzajú do
hôr učiť sa loviť. Takže pri rieke nás nebudú môcť vidieť,“-
dodala so spokojnosťou v hlase Nšo-či.</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
Motýľovi
v mojom srdci zvädli krídla.</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
O chvíľu
sa však znova zatrepotali. S východom slnka mám predsa ísť pod
skalný previs na stretnutie s medicimankou. Možno ho cestou
zazriem, ako odchádza.</div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div align="justify" lang="sk-SK" style="margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
Andylandhttp://www.blogger.com/profile/05899190946865520549noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-7491107934765252560.post-63628068635479480432017-02-02T09:58:00.005-08:002017-02-11T02:24:45.586-08:00<h2 class="separator" style="clear: both; text-align: left;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjpscREVPnG953vgOHXdFjSkD8ixmUk6-At0ScMRdQC7f2B_Ge9ZZELLNGsX-nBAY2vezEBIkAdOJQyKDwFUxLt-ROjEEEK2Y_uYCb-OTn_7D0gnsbRqCo5plX9_j_OhDSLR1tcfDaPUBE/s1600/dooleminisepia.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjpscREVPnG953vgOHXdFjSkD8ixmUk6-At0ScMRdQC7f2B_Ge9ZZELLNGsX-nBAY2vezEBIkAdOJQyKDwFUxLt-ROjEEEK2Y_uYCb-OTn_7D0gnsbRqCo5plX9_j_OhDSLR1tcfDaPUBE/s320/dooleminisepia.jpg" width="219" /></a><span style="color: white;"><span style="color: white;"><span style="color: white;"><span style="color: white;"><span style="color: white;"><b><span style="font-weight: normal;"><span style="color: white;"><span style="color: #990000;">DOOLÉ: Prológ </span></span></span></b></span></span></span></span></span></h2>
<h2 lang="zxx" style="margin-bottom: 0cm;">
<span style="color: white;"><span style="color: white;"><b><span style="font-weight: normal;"><span style="color: white;"><span style="color: #990000;"> </span></span></span></b></span></span></h2>
<h3 lang="zxx" style="margin-bottom: 0cm;">
<span style="color: #e06666;">
</span></h3>
<h3>
</h3>
<h3 lang="zxx" style="margin-bottom: 0cm;">
<span style="color: #e69138;"><span style="color: #e69138;"><span style="color: #e69138;"><span style="color: #e69138;"><span style="color: #e69138;"><span style="color: #e06666;">Tajomné nebezpečenstvo</span></span></span></span></span></span></h3>
<div lang="zxx" style="margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div lang="zxx" style="margin-bottom: 0cm;">
V kroví niečo zašuchotalo.
</div>
<div lang="zxx" style="margin-bottom: 0cm;">
Dravec?</div>
<div lang="zxx" style="margin-bottom: 0cm;">
Alebo len zatúlaný králik?</div>
<div lang="zxx" style="margin-bottom: 0cm;">
Strhla som sa a spozornela.
Pritom som sa mimovoľne prudko narovnala a malý braček v košíku
na mojom chrbte sa prebudil a rozplakal.</div>
<div lang="zxx" style="margin-bottom: 0cm;">
Opatrne ale rýchlo som
košík zložila na zem.</div>
<div lang="zxx" style="margin-bottom: 0cm;">
Rozhliadla som sa. Bola som
na okraji poľa, ďaleko od ostatných. Vždy som chodila pracovaťdo
najvdzialenjších kútov, aby som mala väčšiu námahu. Pred
blížiacou sa veľkou skúškou potrebujem nabrať silu ako
vytrvalý mustang.</div>
<div lang="zxx" style="margin-bottom: 0cm;">
Nad kríkom pri poli sa
vznášal roj mušiek. Niekto alebo niečo tam určite je. Možno sa
deti z našej osady hrajú na plíženie. Apači sa v tom zvyknú
cvičiť už od malička.</div>
<div lang="zxx" style="margin-bottom: 0cm;">
Šuchot sa pomaly vzďaľoval.</div>
<div lang="zxx" style="margin-bottom: 0cm;">
Spoza opasku som vytiahla
dýku a vrhla sa merom ku krovinám.<br />
</div>
<div lang="zxx" style="margin-bottom: 0cm;">
Nič!</div>
<div lang="zxx" style="margin-bottom: 0cm;">
Iba zležaná tráva a
polámané vetvičky.
</div>
<div lang="zxx" style="margin-bottom: 0cm;">
Stopa pokračovala hlbšie
do húštia odkiaľ sa teraz ozýval ustupujúci šuchot. Skokmi som
napredovala na zvukom. Občas sa pomedzi halúzky mihlo čosi tmavé.
Viac som nevidela. Akoby sa to predomnou dokonale krylo. Využívalo
každý hrbol terénu, či vetvy, aby to zostalo utajené pred mojimi
očami..</div>
<div lang="zxx" style="margin-bottom: 0cm;">
A potom nastalo ticho. Nemá
to cenu ďalej sa tu túlať. Je to preč, tak nám už nič nehrozí.
So zvesenou hlavou som sa vracala späť.</div>
<div lang="zxx" style="margin-bottom: 0cm;">
Utíšila som bračeka a
naložila si ho znova v košíku na plecia. Už bol aj tak čas
pobrať sa domov.</div>
<div lang="zxx" style="margin-bottom: 0cm;">
Matka ma už bude zháňať.</div>
<div lang="zxx" style="margin-bottom: 0cm;">
O mojom dobrodružstve pred
ňou radšej pomlčím. Veď sa vlastne nič nestalo...</div>
Andylandhttp://www.blogger.com/profile/05899190946865520549noreply@blogger.com0