OLD SHATTERHAND: Epilóg

Po tom, čo sme dorazili do puebla, museli sme rýchlo aspoň v hlavných rysoch popísať naše dobrodružstvo. Celý tábor sa zbehol, aby privítal dvojicu, ktorá priklusala krátko po nás. Dočkali sa mnohých výkrikov radosti a objatí od rodiny.

Keď som po všetkom večer sedel osamote s Winnetuom a pokojne sme pofajčievali, ozval sa nečakane tichým hlasom:

„Winnetou má jednu prosbu pre Old Shatterhanda. Sľúbi mu, že kým bude Winnetou žiť, nebude už nikomu rozprávať o tomto zážitku?“

Nevedel som, prečo to odo mňa žiadal. Hádam mal obavy, že utrpí jeho autorita, keď by vyšlo najavo, že má v srdci nežné miesta, a aká je veľká láska k jeho ľudu – či sú to muži, ženy alebo deti. Nepýtal som sa ho na to, ale svoje slovo som mu dal a čestne som ho aj dodržal.

Teraz sa už všetci môžu dozvedieť, ako sa môj priateľ stal červeným gentlemanom.

Mužom, ktorý bol veľkým náčelníkom a neohrozeným bojovníkom, a zároveň mal odvždy veľké srdce, a naučil sa prejaviť dobrotu a láskavosť tak, ako mu to diktovalo.