Moje legendy na papieri

Prvá winnetuovka, ktorú som videla a ktorá mi natrvalo učarila, bol Rudý gentleman. Mala som asi 5-6 rokov a bol to pre mňa úžasný kino-zážitok.

V priebehu uplynulého roka sa mi podarilo pomaličky naskicovať dve kresbičky hlavných hrdinov mojím obľúbeným pastelom.

Okrem obrázkov pridávam pár slov o tom, ako vznikali:

Winnetou

Ako pozadie pre portrét ma inšpirovalo krásne prostredie Nugget-tsilu alias skalnatý kopec Mali Alan v Chorvátsku. Moja známa, ktorá pravidelne navštevuje lokality filmových mayoviek mi poslala krásne fotky z jej zájazdu. Preklikala som si ich – a bolo rozhodnuté – použijem ako predlohu jej Mali Alan, za čo jej aj teraz zo srdca ďakujem.

Vyskytol sa však výtvarno-fyzikálny problém. Na pop-artovej grafike Winnetoua, ktorú som si vybrala ako predlohu, dopadalo svetlo na jeho tvár zľava. A na skalách to bolo evidentne sprava. Mala som tri možnosti:

1. Neriešiť to a spoľahnúť sa, že „divák si nevšimne“.
2. Prerobiť tiene a odlesky na tvári
3. Prerobiť tiene a odlesky na kopci.

Pokušenie vybrať si prvú modalitu bolo veľké, ale potom som si povedala, že to bude tak či tak z obrázku cítiť, že niečo nie je v poriadku.

Takže do úvahy prišli druhé dve možnosti. Prerobiť nepravidelný kopec sa mi napokon zdalo omnoho jednoduchšie, ako sa hrať s hlavou náčelníka. Aj tak som skaly potrebovala zjednodušiť, lebo v celej komplexnosti by sa mi to tam do pozadia nezmestilo. Hlavné bolo zachovať podstatné rysy krajiny, aby fanúšikom mayoviek bolo na prvý pohľad jasné, o čo ide.

Dnes by som náčelníka už dala asi inak, rozhodne by som si vybrala ako predlohu fotku a nie pop-artový obrázok. 
Akokoľvek, je to pre mňa užitočná kronika môjho výtvarného vývinu. :-)

 

Ribana

Fotka, ktorú som si vybrala ako predlohu, je milovníkom filmov veľmi dobre známa. Zachytáva pôvabnú Ribanu v momente, keď je zajatá v jaskyni, priviazaná vedľa svojho manžela a situácia je nanajvýš dramatická. 

 

Ribana však spozná, že Winnetou je blízko a z jej slov: „Je tady! Ribana to vědela,“ poručík Merill pochopí, že neohrozený Indián je pre jeho ženu ešte vždy „The Best“.

Tak toto všetko sa skrýva vo tvári, ktorú som sa snažila zachytiť.

Ceruzkou som si obrázok načrtla ešte niekedy koncom zimy a potom som si pár mesiacov počkala, kým som mala trochu času, aby som pridala aj farbu. A to som si aj náležite užila v jeden neplánovane voľný večer.

Ešte jedna milá poznámka: Oba obrázky vznikli pri príležitosti menín kolegynky vo fandení mayovkám, ktorá mi poslala tie krásne fotky z Chorvátska.

Technika vs. výraz

Neplánujem hodnotiť technickú kvalitu mojich kresieb. Zamerala som sa predovšetkým na výraz a do toho som vložila „celú dušu“. Takže by som kresby s odvahou nazvala oduševnené. :-)

Od Ribany k ŠtB

S týmto portrétom som pracovala aj ďalej. Neplánovane sa mi to posunulo do inej roviny.

Chcela som výtvarne zobraziť moje pocity z rozprávania jednej staršej rehoľnej sestry o výsluchoch ŠtB z čias totality.

 Rozhodla som sa, že to skúsim vyjadriť štylizovaným portrétom. Skúsila som sa na tie jej zážitky pozrieť zvnútra – ju som videla, ako duševne krásnu mladú ženu, ktorá sa ocitá v nebezpečnej a nanajvýš boľavej situácii.

Jej životné okolnosti som vyjadrila pozadím obrazu – väzenské farby, krvavo-boľavo červené ruže a nápisy na stene – vety, ktoré svojim vypočúvajúcim dookola opakovala: „Neviem. Nepamätám si. Zabudla som.“ Pri každom výsluchu totiž dostala takú migrénu, že takmer upadla do bezvedomia, takže tie jej slová boli v danom momente absolútna pravda.

Keď som maľovala tvár a chcela som, aby bola krásna – začala sa mi tak nejak samovoľne spodobovať Karin Dor aka Ribana. Samozrejme v mojom prípade sa niet čomu čudovať.

Na záver som do vlasov pridala trblietavé šperky - symbolizujúce migrénu vyrážajúcu z hlavy. Migrénu, ktorá bola bolesťou ale zároveň aj záchranou. 

Tak vznikol akrylový obraz s názvom Výsluchy.