Moje legendy na papieri
Prvá winnetuovka, ktorú som videla a ktorá mi natrvalo učarila, bol Rudý gentleman. Mala som asi 5-6 rokov a bol to pre mňa úžasný kino-zážitok.
V
priebehu uplynulého roka sa mi podarilo pomaličky naskicovať dve
kresbičky hlavných hrdinov mojím obľúbeným pastelom.
Okrem
obrázkov pridávam pár slov o tom, ako vznikali:
Winnetou
Ako
pozadie pre portrét ma inšpirovalo krásne prostredie Nugget-tsilu
alias skalnatý kopec Mali Alan v Chorvátsku. Moja známa, ktorá
pravidelne navštevuje lokality filmových mayoviek mi poslala krásne
fotky z jej zájazdu. Preklikala som si ich – a bolo rozhodnuté –
použijem ako predlohu jej Mali Alan, za čo jej aj teraz zo srdca
ďakujem.
Vyskytol
sa však výtvarno-fyzikálny problém. Na pop-artovej grafike Winnetoua, ktorú
som si vybrala ako predlohu, dopadalo svetlo na jeho tvár zľava. A na skalách
to bolo evidentne sprava. Mala som tri možnosti:
- Neriešiť to a spoľahnúť sa, že „divák si nevšimne“.
- Prerobiť tiene a odlesky na tvári
- Prerobiť tiene a odlesky na kopci.
Pokušenie
vybrať si prvú modalitu bolo veľké, ale potom som si povedala, že
to bude tak či tak z obrázku cítiť, že niečo nie je v poriadku.
Takže
do úvahy prišli druhé dve možnosti. Prerobiť nepravidelný kopec
sa mi napokon zdalo omnoho jednoduchšie, ako sa hrať s hlavou
náčelníka. Aj tak som skaly potrebovala zjednodušiť, lebo v
celej komplexnosti by sa mi to tam do pozadia nezmestilo. Hlavné
bolo zachovať podstatné rysy krajiny, aby fanúšikom mayoviek bolo
na prvý pohľad jasné, o čo ide.
Dnes by som náčelníka už dala asi inak, rozhodne by som si vybrala ako predlohu fotku a nie pop-artový obrázok.
Akokoľvek, je to pre mňa užitočná kronika môjho výtvarného vývinu. :-)
Ribana
Fotka,
ktorú som si vybrala ako predlohu, je milovníkom filmov veľmi
dobre známa. Zachytáva pôvabnú Ribanu v momente, keď je zajatá
v jaskyni, priviazaná vedľa svojho manžela a situácia je nanajvýš
dramatická.
Ribana
však spozná, že Winnetou je blízko a z jej slov: „Je tady!
Ribana to vědela,“ poručík Merill pochopí, že neohrozený
Indián je pre jeho ženu ešte vždy „The Best“.
Tak
toto všetko sa skrýva vo tvári, ktorú som sa snažila zachytiť.
Ceruzkou
som si obrázok načrtla ešte niekedy koncom zimy a potom som si pár
mesiacov počkala, kým som mala trochu času, aby som pridala aj
farbu. A to som si aj náležite užila v jeden neplánovane voľný
večer.
Ešte
jedna milá poznámka: Oba obrázky vznikli pri príležitosti menín
kolegynky vo fandení mayovkám, ktorá mi poslala tie krásne fotky
z Chorvátska.
Technika vs. výraz
Neplánujem
hodnotiť technickú kvalitu mojich kresieb. Zamerala som sa
predovšetkým na výraz a do toho som vložila „celú dušu“.
Takže by som kresby s odvahou nazvala oduševnené. :-)
Od Ribany k ŠtB
S
týmto portrétom som pracovala aj ďalej. Neplánovane sa mi to
posunulo do inej roviny.
Chcela
som výtvarne zobraziť moje pocity z rozprávania jednej staršej
rehoľnej sestry o výsluchoch ŠtB z čias totality.
Rozhodla som
sa, že to skúsim vyjadriť štylizovaným portrétom. Skúsila som
sa na tie jej zážitky pozrieť zvnútra – ju som videla, ako
duševne krásnu mladú ženu, ktorá sa ocitá v nebezpečnej a
nanajvýš boľavej situácii.
Jej
životné okolnosti som vyjadrila pozadím obrazu – väzenské
farby, krvavo-boľavo červené ruže a nápisy na stene – vety,
ktoré svojim vypočúvajúcim dookola opakovala: „Neviem.
Nepamätám si. Zabudla som.“ Pri každom výsluchu totiž dostala
takú migrénu, že takmer upadla do bezvedomia, takže tie jej slová
boli v danom momente absolútna pravda.
Keď
som maľovala tvár a chcela som, aby bola krásna – začala sa mi
tak nejak samovoľne spodobovať Karin Dor aka Ribana. Samozrejme v
mojom prípade sa niet čomu čudovať.
Na
záver som do vlasov pridala trblietavé šperky - symbolizujúce
migrénu vyrážajúcu z hlavy. Migrénu, ktorá bola bolesťou ale
zároveň aj záchranou.
Tak vznikol akrylový obraz s názvom Výsluchy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára