Koníčky, kone
Keď
sa fanúšik mayoviek rozhodne kresliť – raz k tomu určite príde.
A k čomu?
No k túžbe zobraziť koňa.
A k čomu?
No k túžbe zobraziť koňa.
Neobišlo
to ani mňa. Náš vedúci na kurze maľby nás pravidelne
ubezpečoval, že výtvarníci sa doteraz nevedia zhodnúť, čo je
náročnejšie stvárniť: človeka alebo koňa.
Tak
som teda koníčky skúšala, nacvičovala... Jedného za druhým –
čierne na bielom aj biele na čiernom. S veľkým nadšením aj s
pocitom učenie-mučenie, keď sa ma jedna výtvarníčka so záujmom
opýtala, či to má byť Picassov vôl z Guerniky!!!
Toho
som teda radšej nechala v španielskej maštaľke a tu by som chcela
prezentovať najobľúbenejšieho zo všetkých mojich koní. Je taký
trošku do fantasy, trošku ako ilustrácia do detskej knižky, ale
hlavne je indiánsky.
Kreslila
som ho počas dovolenky na Liptove a myslím, že z neho tá pohoda a
radosť zo života vyžaruje.
Indiánska
paripa
olejový
pastel
august
2018
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára