3. OLD SHATTERHAND: Stopa!

IX.diel

Miesto na výsluch už bolo pripravené. V závetrí na mieste krytom skalami a kríkmi horel malý ohníček, o skalu sa opieral mladý muž – bez pút. Prisadol som si k Winnetuovi. Obrátil sa na mňa slovami:

„Old Shatterhand nech si spolu so mnou vypočuje príbeh nášho brata. Na svoju česť mi sľúbil, že neujde, a tak ho Winnetou zbavil pút.“

Potom sa pozrel na bojovníka a pokračoval:

„Môj brat nás asi už pozná z puebla, vie, teda že moje meno je Winnetou a bledá tvár pri mne je môj pokrvný brat Old Shatterhand. Alebo sa mýlim, a nie ty si chodil niekoľko dní okolo nášho meskalerského tábora?“

„Áno, poznám vás. Winnetou sa nemýli. A Dilhil-bacho nemá dôvod klamať!“

Volal sa teda Dilhil-bacho – Čierny vlk. Všimol som si, že okolo pása mal pod opaskom tmavú kožu nezbavenú srsti. To vysvetľovalo stopy, ktoré po sebe nechtiac zanechal na kríkoch pri pueble.

Plamene nízkeho ohníka občas vyleteli vyššie a ožiarili Indiánovu tvár. Rozoznával som pekné výrazné črty, ale cez tvár sa mu od koreňa nosa až k ľavému uchu ťahala hrubá jazva, ktorá akoby sťahovala ľavé oko dole a ľavý kútik úst ťahala hore. Napriek tomu nepôsobil na mňa chlapec ošklivo. Išla z neho dôstojnosť a bojovnosť.

Hoci sedel, bolo vidieť, že je vysoký a urastený. Viac, ako zvykli byť Apači, ktorých som poznal. Cítil som, že sa v najbližších chvíľach dozvieme zaujímavé veci. Nechal som Winnetoua nech vedie rozhovor.

„Môj brat patrí ku kmeňu Jicarillov?“ pýtal sa. Aj jemu tu niečo nehralo. „Má meno Apača, ale jeho tvár nie je naša.“

„Winnetou má pravdu. Moje meno znie aj Kaatiit-skiri...“

Môj priateľ sa náhle vymrštil a nasledujúce slová preniesol s dýkou na hrudi nášho zajatca:

„Teda si Pawnee? Čo si chcel s dcérou môjho ľudu?“

Winnetou rozpoznal pawneejské nárečie, ktorým sa mladík predstavil. Asi aj jemu sa v hlave rýchlo vynorili obrazy týraných dievčat. Moje svaly sa tiež napli. Bol som pripravený zasiahnuť.

„Nerozumiem, čo sa stalo, prečo môj brat na mňa útočí. Áno, v mojich žilách koluje aj krv kmeňa Pawnee. Môj otec k nim patril. Narodil som sa ale jicarillskej matke a celý život som prežil s Apačmi.“

„Pawnees zabíjajú mladé squaws na obetu!“ vyštekol na neho Winnetou.

„Niektoré kmene asi áno, ale nech môj brat vypočuje môj príbeh. Nechcel som nikoho zabiť.“

Zostali sme v strehu, ale opäť sme zaujali naše predošlé pozície.

„Môj otec bol scout u bledých tvárí. Postupoval s nimi z Veľkých plání stále viac na západ, až prišiel k príbytkom Jicarillov. Tu sa napokon usadil, našiel si mladú squaw a vzal si ju za ženu. Pár rokov po mojom narodení však zomrel na kiahne. Matka sa o mňa starala a vychovala ma ako Jicarilla. Viem niektoré slová v jazyku Pawnees a mám aj ich podobu - vraj sa veľmi ponášam na otca.“

Ako to hovoril, spomenul som si, že obyvatelia Veľkých plání patria v našich časoch k najvyšším ľuďom Spojených štátov. Preto teda tá postava, ktorá medzi Apačmi dosť vyčnieva!

Mládenec rozprával ďalej svoj príbeh...