3. OLD SHATTERHAND: Stopa!
IX.diel
Miesto na výsluch už bolo pripravené. V závetrí na mieste krytom
skalami a kríkmi horel malý ohníček, o skalu sa opieral mladý
muž – bez pút. Prisadol som si k Winnetuovi. Obrátil sa na mňa
slovami:
„Old Shatterhand nech si spolu
so mnou vypočuje príbeh nášho brata. Na svoju česť mi sľúbil,
že neujde, a tak ho Winnetou zbavil pút.“
Potom sa pozrel na bojovníka a
pokračoval:
„Môj brat nás asi už pozná
z puebla, vie, teda že moje meno je Winnetou a bledá tvár pri mne
je môj pokrvný brat Old Shatterhand. Alebo sa mýlim, a nie ty si
chodil niekoľko dní okolo nášho meskalerského tábora?“
„Áno, poznám vás. Winnetou
sa nemýli. A Dilhil-bacho nemá dôvod klamať!“
Volal sa teda Dilhil-bacho –
Čierny vlk. Všimol som si, že okolo pása mal pod opaskom tmavú
kožu nezbavenú srsti. To vysvetľovalo stopy, ktoré po sebe
nechtiac zanechal na kríkoch pri pueble.
Plamene nízkeho ohníka občas
vyleteli vyššie a ožiarili Indiánovu tvár. Rozoznával som pekné
výrazné črty, ale cez tvár sa mu od koreňa nosa až k ľavému
uchu ťahala hrubá jazva, ktorá akoby sťahovala ľavé oko dole a
ľavý kútik úst ťahala hore. Napriek tomu nepôsobil na mňa
chlapec ošklivo. Išla z neho dôstojnosť a bojovnosť.
Hoci sedel, bolo vidieť, že je
vysoký a urastený. Viac, ako zvykli byť Apači, ktorých som
poznal. Cítil som, že sa v najbližších chvíľach dozvieme
zaujímavé veci. Nechal som Winnetoua nech vedie rozhovor.
„Môj brat patrí ku kmeňu
Jicarillov?“ pýtal sa. Aj jemu tu niečo nehralo. „Má meno
Apača, ale jeho tvár nie je naša.“
„Winnetou má pravdu. Moje meno
znie aj Kaatiit-skiri...“
Môj priateľ sa náhle vymrštil
a nasledujúce slová preniesol s dýkou na hrudi nášho zajatca:
„Teda si Pawnee? Čo si chcel s
dcérou môjho ľudu?“
Winnetou rozpoznal pawneejské
nárečie, ktorým sa mladík predstavil. Asi aj jemu sa v hlave
rýchlo vynorili obrazy týraných dievčat. Moje svaly sa tiež
napli. Bol som pripravený zasiahnuť.
„Nerozumiem, čo sa stalo,
prečo môj brat na mňa útočí. Áno, v mojich žilách
koluje aj krv kmeňa Pawnee. Môj otec k nim patril. Narodil som sa
ale jicarillskej matke a celý život som prežil s Apačmi.“
„Pawnees zabíjajú mladé
squaws na obetu!“ vyštekol na neho Winnetou.
„Niektoré kmene asi áno, ale
nech môj brat vypočuje môj príbeh. Nechcel som nikoho zabiť.“
Zostali sme v strehu, ale opäť
sme zaujali naše predošlé pozície.
„Môj otec bol scout u bledých
tvárí. Postupoval s nimi z Veľkých plání stále viac na západ,
až prišiel k príbytkom Jicarillov. Tu sa napokon usadil, našiel
si mladú squaw a vzal si ju za ženu. Pár rokov po mojom narodení
však zomrel na kiahne. Matka sa o mňa starala a vychovala ma ako
Jicarilla. Viem niektoré slová v jazyku Pawnees a mám aj ich
podobu - vraj sa veľmi ponášam na otca.“
Ako to hovoril, spomenul som si,
že obyvatelia Veľkých plání patria v našich časoch k najvyšším
ľuďom Spojených štátov. Preto teda tá postava, ktorá medzi
Apačmi dosť vyčnieva!
Mládenec rozprával ďalej
svoj príbeh...
Skúška fungovania komentárov: Pawnees v časoch, keď sa odohráva tento príbeh už údajne jarné obety dievčat nevykonávali. Koho zaujíma viac o "Morning Star Ritual", nech sa páči:https://en.wikipedia.org/wiki/Pawnee_people
OdpovedaťOdstrániťAle ako sa to mal Winnetou dozvedieť, že s tým už skončili, keď Meskalerovia a Pawnees žili ďaaaleko od seba a internet ešte nefungoval. S pozdravom Apanači!