3. OLD SHATTERHAND: Stopa!

X.diel

Čierny Vlk rozprával ďalej svoj príbeh:

„Pred tromi zimami sme sa vracali s ostatnými bojovníkmi z lovu. Mňa a ešte zopár ďalších mladších chlapcov poslal náčelník napred, aby sme oznámili príchod lovcov. Vtedy som ešte nebol bojovníkom. Náš tábor sme našli vypálený. Deti a mladé ženy zmizli, zem bola posiata mŕtvolami. Tam som uvidel aj svoju nebohú matku. Oheň okolo ešte tlel, útočníci nemohli byť ďaleko.

Plný hnevu som sa vybral po stopách a podarilo sa mi dostihnúť ich zadný voj. Boli to lúpežní trampi. Priblížil som sa krytý stromami a napadol jedného, ktorý mal na koni prikrývku mojej matky. Chytil som ho pod krk, ale niekto na mňa zaútočil tomahawkom. Počul som ho svišťať, otočil som sa, aby som sa mu vyhol a dostal som ranu do tváre. Zletel som z koňa. Mysleli si, že mi rozťali lebku a nechali ma ležať na zemi. Tam som sa zmietal medzi životom a smrťou niekoľko hodín.

Veľký Duch však chcel, aby môj príbeh ešte pokračoval. V mrákotách som videl, že sa nado mnou skláňa bledá tvár. Tá ale určite nepatrila k trampom. Postarala sa o mňa, až kým som nebol schopný jazdy na koni. Ukázalo sa, že rana nebola až taká hlboká, v dobrej starostlivosti sa rýchlo hojila. Meno tej bledej tváre iste poznáte, je to slávny lovec Sam Hawkens.“

„Sam Hawkens!?“ zvolal som prekvapene.

„Áno tomuto mužovi som zaviazaný za svoj život a to dvojnásobne. Vrátiť do osady som sa už nechcel, nikoho som tam nemal. Tak ma Sam odprevadil do najbližšieho sídla Jicarillov, ktorý žili na južnej hranici lovísk. Tam sa ma ujali, ale nikdy som medzi nich nezapadol. Cítil som od nich podozrievanie, bol som pre nich iný. Žiadna squaw nechcel prijať moju ponuku vziať si ju k sebe. Tak som sa vybral hľadať inde.

Chcel som sa priblížiť k pueblu Meskalerov, ktorých ženy sa preslávili svojou šikovnosťou a starostlivosťou. Ešte som bol ďaleko od táboriska, keď som v meskalovom poli spozoroval pekné dievča. Muselo byť silné a statočné, keď sa odvážilo zbierať plodinu až v takej diaľke. Sledoval som ju a páčila sa mi stále viac. Nevedel som, či nie je primladá, či už sa môže sta ženou bojovníka. Potom sa ale začala slávnosť Vychádzajúceho slnka a ja som vedel, že sa určite chcem pokúsiť uniesť ju.“

„Natrafili sme na stopu môjho brata a zosilnili sme stráže. Začínam však tušiť, ako sa mu podarilo im uniknúť.“ prerušil jeho rozprávanie Winnetou.

„V tábore som zazrel svojho starého priateľa Sama. Potajomky som sa raz k nemu priplížil, keď sa prechádzal pri rieke. Takmer som ho nespoznal. Nemal na sebe starý lovecký kabát, s ktorým bol zrastený ako grizzly so svojou kožušinou. Mal pekne vypracovaný indiánsky odev.“

Ach, to práve náš milý Sam prežíval svoju mesačnú romancu s Indiánkou Kliuna-ai. Mesačnú – nie že by trvala presne mesiac, ona vlastne netrvala ani celé dva týždne. Kliuna-ai totiž v reči Meskalerov znamená Mesiac – zaspomínal som si popri mladíkovom rozprávaní na udalosti počas môjho pobytu v pueble. Samozrejme vtedy bolo Samovo srdce otvorené pre všetky pošetilosti lásky a naklonené pomôcť akémukoľvek zaľúbencovi.

„Keď ma Sam zbadal bol prekvapený,“ pokračoval Jicarilla. „Vypočul ma a hovoril mi, že srdce treba poslúchať, že aj starý Sam už to vie. Sľúbil, že mi pomôže. Potom sme sa stretli ešte raz. Vyčítal mi, že som bol nepozorný, a že ste našli moje stopy a že teraz budú dvojnásobné hliadky. Chcel som sa teda stiahnuť, ale Sam už mal plán. Povedal mi, že nasledujúcu noc má stráž on so svojimi dvoma spoločníkmi Dickom a Willom. Boli ochotní ma nechať potichu prejsť a pomôcť mi aj v pueble.

To už som odmietol. To by som stratil hrdosť v očiach mojej squaw! Tak som sa celú noc ukrýval pri pueble a čakal som na vhodnú príležitosť. Nadišla na svitaní. Videl som, že z piateho stupňa puebla niekto schádza a na moju veľkú radosť som spoznal dievča, ktoré som hľadal. Podarilo sa mi uchopiť ju odzadu za krk a v najväčšej tichosti preniesť cez spriatelené stráže. Takto mi Sam zachránil život druhýkrát.

Doniesol som svoje dievča do jicarillského tábora a postavil pred stan svojho koňa. Ešte som nemal čas rozpovedať jej toto všetko, keď som vošiel do stanu, čiesi ruky ma uchopili a prebral som sa až priviazaný na chrbte koňa.“

Mladík zmĺkol a nastalo ticho. Slova sa ujal Winnetou:

„Môj brat preukázal statočnosť bizóna aj lstivosť hada. Je bojovným vlkom aj priateľským mustangom. Winnetou ho pozýva do puebla Meskalerov. Môže tam pár dní pobudnúť, a ak ho bude chcieť dcéra Meskalerov, môže tam nájsť nový domov a mať svoju rodinu. Na znak našej dohody teraz vyfajčíme kalumet priateľstva. Howgh!“

Čo bude ďalej teda teraz ležalo v malých rúčkach dievčiny, ktorá spokojne spala pri vchode do jaskyne.