DOOLÉ: Prológ 

 

Tajomné nebezpečenstvo

V kroví niečo zašuchotalo.

Dravec?

Alebo len zatúlaný králik?

Strhla som sa a spozornela. Pritom som sa mimovoľne prudko narovnala a malý braček v košíku na mojom chrbte sa prebudil a rozplakal.

Opatrne ale rýchlo som košík zložila na zem.

Rozhliadla som sa. Bola som na okraji poľa, ďaleko od ostatných. Vždy som chodila pracovaťdo najvdzialenjších kútov, aby som mala väčšiu námahu. Pred blížiacou sa veľkou skúškou potrebujem nabrať silu ako vytrvalý mustang.

Nad kríkom pri poli sa vznášal roj mušiek. Niekto alebo niečo tam určite je. Možno sa deti z našej osady hrajú na plíženie. Apači sa v tom zvyknú cvičiť už od malička.

Šuchot sa pomaly vzďaľoval.

Spoza opasku som vytiahla dýku a vrhla sa merom ku krovinám.

Nič!

Iba zležaná tráva a polámané vetvičky.

Stopa pokračovala hlbšie do húštia odkiaľ sa teraz ozýval ustupujúci šuchot. Skokmi som napredovala na zvukom. Občas sa pomedzi halúzky mihlo čosi tmavé. Viac som nevidela. Akoby sa to predomnou dokonale krylo. Využívalo každý hrbol terénu, či vetvy, aby to zostalo utajené pred mojimi očami..

A potom nastalo ticho. Nemá to cenu ďalej sa tu túlať. Je to preč, tak nám už nič nehrozí. So zvesenou hlavou som sa vracala späť.

Utíšila som bračeka a naložila si ho znova v košíku na plecia. Už bol aj tak čas pobrať sa domov.

Matka ma už bude zháňať.

O mojom dobrodružstve pred ňou radšej pomlčím. Veď sa vlastne nič nestalo...