2. OLD SHATTERHAND: Nová žena
II.diel
Bol som veľmi
vďačný mojim červeným priateľom, že mi umožnili zúčastniť
sa takejto slávnosti. Prišiel moment, keď súkmeňovci prichádzali
k dievčaťu a jej rodičom a dávali jej dary. Pred ich očami sa
hromadili ozdobné šperky, nože a iné náčinie, úlovky, kože,
pestré šatky. Winnetou kráčal pomaly so svojou sestrou k
dievčine. Vtedy som si všimol, že Nšo-či drží v rukách vzácnu
prikrývku – dar od náčelníckej rodiny. Cítil som, že by to
bolo pekné gesto, keby som neprišiel s prázdnymi rukami. Ale čo
som vôbec mohol darovať? Na sebe som mal len moje staré šaty,
ktoré niesli stopy mojich nedávnych dobrodružstiev. Keby ma
v nich prichytili v niektorom európskom meste, iste by ma hneď
zavreli ako tuláka.
V dolných poschodiach puebla ležali naše zememeračské
prístroje, ktoré by urobili oslávenkyni asi takú radosť ako
vlkovi porcelánová bábika. Bohatstvo, ktorým som oplýval v tejto
chvíli bolo všelijaké, len nie materiálne. Možno by som jej
mohol dať niečo z toho nehmotného imania, ktoré
som si priniesol zo svojej kultúry, môjho sveta. Táto myšlienka
sa mi usadila v mysli a nie a nie ju vyhnať.
Kráčal som za
Nšo-či, ktorá už sa s milým úsmevom skláňala pri rodine.
Prekvapené výrazy na ich tvárach svedčili o tom, že jej dar
svojou hodnotou prevyšuje ostatné. Matka pohľadom naznačila
dievčaťu, že sa má postaviť a tak prijať dar od náčelníkovej
dcéry. To nahralo môjmu zámeru. Keď Nšo-či poodstúpila, aby
prerušila nadmerné prejavy vďaky, postavil som sa pred Doolé s
tvárou obrátenou k Nšo-či:
„Moja sestra
pretlmočí moje slová do reči Apačov?“
Robil som síce v
tomto jazyku rýchle pokroky s veľkou pomocou mojej šikovnej
učiteľky meskalerského nárečia, ale v takom delikátnom okamihu
som nechcel koktať alebo použiť neprimeraný výraz.
Nšo-či prikývla a
ja som sa prihovoril indiánskej slečne.
„V mojej ďalekej
krajine obdarúvajú muži mladé ženy, akou je teraz moja sestra
Doolé, takto: dávajú im milé slová a znaky úcty,“ povedal som
a počkal som, kým to náčelníkova dcéra preloží.
Kompliment a
džentlmenská zdvorilosť – pomyslel som si – to bol dar, ktorý
vždy vyčaril krásny úsmev na tvárach dám a pritom nikdy
nevyprázdňoval moju peňaženku. Odhodlal som sa vyskúšať to aj
tu, na apačských pláňach.
„Moja sestra má
dnes veľký sviatok a jej tvár žiari ako vychádzajúce slnko,
ktoré chce začať nový deň so všetkou svojou silou a krásou.“
Pri tých slovách
som sa dvorne sklonil, uchopil jej ruku a zľahka si ju pritisol k
perám. To, čo sa stalo potom, som nečakal. Otec stál v mihu
blesku na nohách a hneď siahol po noži. Matka zamrzla. Winnetou
naširoko otvoril oči. To som si stihol všimnúť v jednej sekunde,
aby som pochopil, že moje rytierske gesto Indiánov šokovalo.
Dievča stálo
okamih v rozpakoch. Kto vie, na čo myslelo? Dal by som za to aj dve
fľaše nemeckého piva, aby som pochopil, čo sa prehnalo jej
úhľadnou hlavičkou. Trochu sa pousmialo, v očiach jej zahorelo a
potom sa opäť zahalilo do predchádzajúceho výrazu tichej bohyne
dôstojnosti.
„Úcta,
priateľstvo, dobrá Doolé, dobrý biely muž, nie ublížiť,
ochrana, priateľstvo,“ drmolil som dokola mescalerské slová, na
ktoré som si vedel v tejto chvíli spomenúť. Asi sa mi podarilo
ich uchlácholiť, pochopili, že od zaplátaného belocha im naozaj
nič nehrozí. Že im dcéru nehodlá zjesť a ani do nej zahryznúť
ako do husacieho stehna na hodovej slávnosti.
K večeru hlučné
spevy utíchli, aby pokračovali ešte ďalšie tri dni. Ale tanec
stále trval. Mladá Doolé bude so svojimi spoločníčkami tancovať
celú noc pod dohľadom šamana. Podľa všetkého to vydrží
a dokáže svojmu kmeňu, že je dosť silnou na to, aby sa
stala plno-hodnotnou ženou. Taká krehká a pritom taká silná! To
je tajomstvo než-ného pokolenia, ako vie spojiť tieto protiklady.
U Indiánok je táto schopnosť priam očividná.
Keď sa slnko začalo
skláňať k západu, Doolé odišla do rituálneho típí, kde bude
tancovať celú noc. Rozhodol som sa, že pre mňa prišiel čas ísť
si oddýchnuť. Zodvihol som sa a smeroval som k pueblu. Winnetou,
ktorý šiel hneď za mnou trochu zaostal. To prebudilo moju
zvedavosť. Otočil sa smerom k rieke, pozrel na mňa a ja som
pochopil, že chce, aby som ho nasledoval. Že by ho zaujímalo
vysvetlenie môjho prekvapivého správania?
Slová kurzívou pochádzajú od samotného Karla Maya z knihy Winnetou 1. :-)
OdpovedaťOdstrániť