3. OLD SHATTERHAND: Stopa

II. diel

„Priblížime sa ku kríku, ale opatrne. Winnetou čaká, že v blízkosti sa môže objaviť aj stopa. Nech môj brat dá pozor, aby ju nezničil.“

Taká ostražitosť ma prekvapila. Ale úcta k môjmu mladému priateľovi ešte viac narástla, keď naozaj po chvíli pátrania objavil náznak stopy.

„Bol to mladý bojovník. Skúsený v zatieraní stôp, ale predsa ho niečo muselo rozrušiť, pretože niekde nebol dôsledný. To zrelý muž nemôže dopustiť,“ konštatoval s istotou v hlase. „Môj brat sa teraz môže spokojne priblížiť ku kríku.“

Plný zvedavosti som z vetvičky pooberal tmavé páperie, ktoré sa tam chvelo vo vetre. Toľko som už z mojej indiánskej loveckej školy vedel, že ide o zvieraciu srsť. Podal som ju Apačovi so slovami:

„A keby sa Winnetou predsa mýlil? Čo keď to bolo zviera?“

„Nech sa môj brat pozrie na tieto zohnuté stebielka! Zviera by zanechalo inú stopu. A nebola by čiastočne zotretá!“

Nemohol som dať Winnetuovi za pravdu, lebo súmrak už pokročil tak, že som sotva rozoznával detaily v tráve. On na to ani nečakal. Vybral sa smerom k pueblu.

„Túto noc zdvojnásobíme a stráže a vyzvem ich k väčšej pozornosti.“

Niekto sa plíži okolo tábora! To boli podľa mňa závažné veci. Winnetou však o nich hovoril s ľahkosťou, akoby o nič nešlo.

„Môj brat nie je znepokojený?“ opýtal som sa.

Indián zľahka zodvihol jeden kútik úst:

„Winnetou súdi, že zámery toho človeka nebudú nepriateľské. Navyše jeho nepozornosť ho môže ľahko zradiť. Nie, náš tábor túto noc nie je v nebezpečí. Môj brat sa nemusí obávať. Zajtra sa za svetla na toto miesto vrátime a stopu preskúmame lepšie. Howgh.“

Winnetou upovedomil stráže, ako povedal. Vysvetlil im aj polohu miesta, kde sa stopa nachádza, aby ju nikto nezničil. Potom som sa odobral na zaslúžený odpočinok po rušnom dni plnom zážitkov. Medvedie kože v mojom príbytku sa mi nikdy nezdali také mäkké a pohodlné.