2. OLD SHATTERHAND: Nová žena

II.diel

Bol som veľmi vďačný mojim červeným priateľom, že mi umožnili zúčastniť sa takejto slávnosti. Prišiel moment, keď súkmeňovci prichádzali k dievčaťu a jej rodičom a dávali jej dary. Pred ich očami sa hromadili ozdobné šperky, nože a iné náčinie, úlovky, kože, pestré šatky. Winnetou kráčal pomaly so svojou sestrou k dievčine. Vtedy som si všimol, že Nšo-či drží v rukách vzácnu prikrývku – dar od náčelníckej rodiny. Cítil som, že by to bolo pekné gesto, keby som neprišiel s prázdnymi rukami. Ale čo som vôbec mohol darovať? Na sebe som mal len moje staré šaty, ktoré niesli stopy mojich nedávnych dobrodružstiev. Keby ma v nich prichytili v niektorom európskom meste, iste by ma hneď zavreli ako tuláka. 

 

V dolných poschodiach puebla ležali naše zememeračské prístroje, ktoré by urobili oslávenkyni asi takú radosť ako vlkovi porcelánová bábika. Bohatstvo, ktorým som oplýval v tejto chvíli bolo všelijaké, len nie materiálne. Možno by som jej mohol dať niečo z toho nehmotného imania, ktoré som si priniesol zo svojej kultúry, môjho sveta. Táto myšlienka sa mi usadila v mysli a nie a nie ju vyhnať.

Kráčal som za Nšo-či, ktorá už sa s milým úsmevom skláňala pri rodine. Prekvapené výrazy na ich tvárach svedčili o tom, že jej dar svojou hodnotou prevyšuje ostatné. Matka pohľadom naznačila dievčaťu, že sa má postaviť a tak prijať dar od náčelníkovej dcéry. To nahralo môjmu zámeru. Keď Nšo-či poodstúpila, aby prerušila nadmerné prejavy vďaky, postavil som sa pred Doolé s tvárou obrátenou k Nšo-či:

„Moja sestra pretlmočí moje slová do reči Apačov?“

Robil som síce v tomto jazyku rýchle pokroky s veľkou pomocou mojej šikovnej učiteľky meskalerského nárečia, ale v takom delikátnom okamihu som nechcel koktať alebo použiť neprimeraný výraz.

Nšo-či prikývla a ja som sa prihovoril indiánskej slečne.

„V mojej ďalekej krajine obdarúvajú muži mladé ženy, akou je teraz moja sestra Doolé, takto: dávajú im milé slová a znaky úcty,“ povedal som a počkal som, kým to náčelníkova dcéra preloží.

Kompliment a džentlmenská zdvorilosť – pomyslel som si – to bol dar, ktorý vždy vyčaril krásny úsmev na tvárach dám a pritom nikdy nevyprázdňoval moju peňaženku. Odhodlal som sa vyskúšať to aj tu, na apačských pláňach.

„Moja sestra má dnes veľký sviatok a jej tvár žiari ako vychádzajúce slnko, ktoré chce začať nový deň so všetkou svojou silou a krásou.“

Pri tých slovách som sa dvorne sklonil, uchopil jej ruku a zľahka si ju pritisol k perám. To, čo sa stalo potom, som nečakal. Otec stál v mihu blesku na nohách a hneď siahol po noži. Matka zamrzla. Winnetou naširoko otvoril oči. To som si stihol všimnúť v jednej sekunde, aby som pochopil, že moje rytierske gesto Indiánov šokovalo.

Dievča stálo okamih v rozpakoch. Kto vie, na čo myslelo? Dal by som za to aj dve fľaše nemeckého piva, aby som pochopil, čo sa prehnalo jej úhľadnou hlavičkou. Trochu sa pousmialo, v očiach jej zahorelo a potom sa opäť zahalilo do predchádzajúceho výrazu tichej bohyne dôstojnosti.

„Úcta, priateľstvo, dobrá Doolé, dobrý biely muž, nie ublížiť, ochrana, priateľstvo,“ drmolil som dokola mescalerské slová, na ktoré som si vedel v tejto chvíli spomenúť. Asi sa mi podarilo ich uchlácholiť, pochopili, že od zaplátaného belocha im naozaj nič nehrozí. Že im dcéru nehodlá zjesť a ani do nej zahryznúť ako do husacieho stehna na hodovej slávnosti.

K večeru hlučné spevy utíchli, aby pokračovali ešte ďalšie tri dni. Ale tanec stále trval. Mladá Doolé bude so svojimi spoločníčkami tancovať celú noc pod dohľadom šamana. Podľa všetkého to vydrží a dokáže svojmu kmeňu, že je dosť silnou na to, aby sa stala plno-hodnotnou ženou. Taká krehká a pritom taká silná! To je tajomstvo než-ného pokolenia, ako vie spojiť tieto protiklady. U Indiánok je táto schopnosť priam očividná. 

Keď sa slnko začalo skláňať k západu, Doolé odišla do rituálneho típí, kde bude tancovať celú noc. Rozhodol som sa, že pre mňa prišiel čas ísť si oddýchnuť. Zodvihol som sa a smeroval som k pueblu. Winnetou, ktorý šiel hneď za mnou trochu zaostal. To prebudilo moju zvedavosť. Otočil sa smerom k rieke, pozrel na mňa a ja som pochopil, že chce, aby som ho nasledoval. Že by ho zaujímalo vysvetlenie môjho prekvapivého správania?